close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Stav povídek: Život s Mortym.: jednorázovka desátá 100% (korekce)

29. kapitola

10. ledna 2009 v 10:04 | Aranel van de´Corvin |  Carpe jugulum
Ďalšia už bude normálna. Snáď sa bude páčiť. Poprosím komenty. Skúsila som trocha chlapskej nadržanosť, no mne to pripadá ako ženske sentimentalne, prehnane romanticke. Čo už niekde sa tie feromóny prejaviť museli =) tak Vám prajem príjemný kultúrny zážitok.



Ťahal som Emmu po schodoch do svojej izby. Čo najďalej od maminy skôr ako si spomenie na nejakú inú príhodu s detstva. Už jej toho povedala viac než dosť.

"Toto je moje kráľovstvo," otvoril som Emme dvere a pokynul, aby vošla dovnútra.

"Zjavne máš rád zelenú," usmiala sa na mňa narážajúc na vybavenie miestnosti ladené do tejto farby.
"Čierna sa rodičom zdala priveľmi morbídna," odvetil som po pravde, načo sa ona rozosmiala.

Posadil som sa na pohovku a stiahol ju na seba. Zjavne to neočakávala, zavrávorala a skončila rovno na mne.

"Alan, čo stváraš?" okríkla ma s úsmev.

Neodpovedal som. Len som sa díval do tých krásnych zelených očí, ktoré na mňa skúmavo pozerali. Citíl som ako jej srdce začalo biť rýchlejšie. Odhrnul som jej vlasy s tváre, ktorú mala sotva pár centimetrov od tej mojej.

Kúsla si do spodnej pery. Snáď ma schválne hecuje? Ja viem. Viem, že torobí vždy keď je nervózna. Teda aspoň myslím, že od nervozity.

Zvyhol som pomaly hlavu. Privrela oči očakávajúc bozk. Prevalil som ju pod seba. Pomaly prerývane sa nadýchla.

Sklonil som sa a pobozkal ju. Nie ten náš letmý obvyklý bozk, ale ani som sa nepokúšal zadusiť ju jazykom. Len jemne. Pohrávajúc sa s jej krásnymi ružovkastými perami. Chutili ako ovocie, jahody či maliny?

Nedokázal som to určiť s presnosťou. Nebolo to dôležité v tejto chvíli. Teraz som len nechcel prerušiť naše spojenie, to jediné ma zaujímalo.


Trochu sa podo mnou pohla. Až teraz som si uvedomil, že musím byť hrozne ťažký. Oddelil som naše pery a podoprel som sa na rukách aby som na nej neležal celou váhou.

Emme to však bolo jedno. Omotala si ruky okolo môjho krku a stiahla ma späť. Pochopil som.

Znovu sa pohla, zjavne aby si našla pohodlnejšiu pozíciu a popri tom sa obtrela panvou o ... ach bože!

Odtrhol som sa od nej a tvár si zaboril do jej vlasov. Z úst mi vyšiel slabý vzdych.

"Prepáč, neuvedomila som si ..."

"Mne to nevadí," zdvihol som hlavu. Len by som sa mohol naučiť vätšej sebakontrole. Mylím, že do budúcna ju budem potrebovať.

"Tak môžeme pokračovať," poznamela s nádejou v hlase a venovala mi ďalší z jej krásnych úsmevov.

"Neskôr. Ešte som ti sľúbil tú premenu."

V tom momente sa posadila a s očakávaním a výzvou v očiach. Vôbec sa mi do toho nechcelo. No už som jej to prislúbil.

Bolesť už nebýva tak silná ako po prvý raz, no i tak ešte nedokážem svoju premenu ovládať dokonale ako starší.
Zhlboka som sa nadýchol a o sekundu na to som už stál na všetkých štyroch vo svojej vlčej podobe.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ivon - tvoje Sbééénko, co te loovuje :) Ivon - tvoje Sbééénko, co te loovuje :) | Web | 10. ledna 2009 v 13:13 | Reagovat

se ti nedivím :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama