close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Stav povídek: Život s Mortym.: jednorázovka desátá 100% (korekce)

32. kapitola

18. ledna 2009 v 12:32 | Aranel van de´Corvin |  Carpe jugulum
"Vlastne som sa s tebou nechcela stretnúť ja," odvetila a venovala ďalší pohľad svojmu spoločníkovi.

"Vivien ťa zavolala na moju žiadosť."

Prečo sa chcel so mnou Lykheon stretnúť? Prečo som sa ja blbá, a ešte k tomu aj prehnane zvedavá niekam trepala? Mohla som sediť doma a bolo by mi dobre. Ale na druhej strene, škrelo by ma to, že nič neviem.

"Emma, pridaj sa k nám," vyslovil tie slová tak naliehavo, akoby od nich závisel jeho život. Ponad stôl sa načiahol za mojou rukou, no ja som ucukla pred jeho horúcim dotykom.

"Nechápem, čo tým ..." začala som, no prerušil ma.

"Pridaj sa k nám. Čoskoro vypukne vojna, budeme potrebovať každého vlkodlaka."

"Ja nie som vlkodlak!" ohradila som s. Jeho oči nabrali šialený lesk. A pokračoval ďalej akoby som ho vôbec neprerušila.

"Ja ti darujem nesmrteľnosť. Máme šancu vyhrať. Zvrhneme ich vládu. Pridaj sa k nám ty a pôjde potom aj Alan. Máme tú najsilnejšiu armádu aká kedy chodila po zemi." Lykheonov pohľad sa mi vôbec nepáčil. Je posadnutý vojnou, ktorá už dávno skončila!

Toho už bolo na mňa priveľa. Lykheon má horšie nápady proti upírom ako ja proti hip-hoperom a to je už čo povedať! Čistý magor.

"Myslím, že by som už mala ísť," vyhlásila som a vstala od stola.

"Ak teraz odídeš, túto ponuku Lykheon stiahne!" vyskočila zároveň od stola aj Vivien.

Ani som sa neotočila, tam kde som je veľmi dobre. Nebudem sa pridávať ani na jednu stranu. Chystala som sa otvoriť dvere, keď prehovoril znova Lykheon.

"Nebudeš s Alanom šťastná. Zatiaľ ti to tolerujú, ale keď skončíš výcvik nebudeš s ním môcť byť. Kódex to zakazuje. Ak ho porušíte, zabijú ho."

Zostala som stáť primrazená na mieste s rukou na kľučke. Pomaly som otočila na hlavu a zadívala sa na neho. Na tvári sa mu blisol výťazoslávny úsmev.

"To ti nepovedal," konštatoval spokojne.

Ako mi to mohol zatajiť? Vybehla som von a ocitla sa na vyprázdnenej ulici.Oprela sa o stenu čajovne a zliezla po nej dole.

Vo vrecku mi začal vibrovať mobil. Alan. Ten si vie vybrať vhodnú chvíľu. Pomyslela som si a zdvyhla som ho.

"Ahoj bambuľka, nemáš chuť niekam vyraziť? Môžeme skočiť do Blavy do kina. Čo ty na to?" Cítila som, že sa do telefónu usmieva, no mne bolo do plaču.

"Ja som teraz v Bratislave," odvetila som. Chvíľu som zaváhala či mu to povedať teraz, ale prečo nie?
"Ja, stretla som sa s Vivien," povedala som a z očí mi začali stekať potoky sĺz.

"Bože," zašepkal.
"Čo sa stalo? Čo ti povedala? Povedz mi, kde si. Odveziem ťa domov a všetko mi povieš."

"Prečo si mi nepovedal, že je to proti kódexu?!" vyhŕkla som. Snažila som sa, aby to neznelo hystericky, no hlas ma zradil.

"Porozprávame sa, keď sa stretneme. Teraz mi len povedz kde si."

Usúdila som, že nemá zmysel sa s ním hádať. Povedala som mu, že ho počkám na parkovisku pri škole. Postavila som sa a vykročila som do chladného večera.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 MarŤa MarŤa | Web | 18. ledna 2009 v 13:08 | Reagovat

to je good kapča že jo :) jsem zvědavá na to, jak to oba vyřeší... s tím kodexem a to

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama