close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Stav povídek: Život s Mortym.: jednorázovka desátá 100% (korekce)

37. kapitola

21. února 2009 v 8:00 | Aranel van de´Corvin |  Carpe jugulum
Lykheon si sadol do rohu miestnosti a nevenoval nám ani jediný pohľad, neprišiel za nami. Po chvíľi do vnútra vošla aj Vivien a okamžite zamierila k jeho stolu. Ako náhle ju zbadal, vyskočil od stola a pobozkal ju.

Drevený stôl, za ktorým sme sedeli zapraskal a ja som rýchlo pozrela na Alana. V jeho tvári sa zračilo prekvapenie, ale okamžite ho vystriedala zlosť. Chytila som ho za ruku dúfajúc, že sa ukľudní.

"Sú tu ľudia, nemôžeš sa premeniť," šepkala som naliehavo. Mala som strach, že sa neovládne. Jeho oči nabrali zelený odtieň a zvláštne sa zachvel. Zacítila som príval energie. Bol to zvláštny pocit. Asi ako pred letnou búrkou, keď je obloha ešte stále jasná a nič nenaznačuje tomu, že sa to o chvíľu zmení, ale vy to už očakávate, cítite, že vzduch je niečim nabitý.

Alan bez jediného ponutia ďalej pozeral na Lykheona a svoju sestru. V tvári sa mu zračilo sústredenie a očami akoby sa snažiť zachytiť žltý pohľad druhého vlkodlaka. Opäť som venovala pohľad ich stolu. Lykheon sa strhol a očami blúdil po miestnosti až sa zastavil na Alanovi.

Obaja na seba chvíľu hľadeli. Striedavo som hľadela raz na Lykheona a raz na svojho démona a mala som pocit, že niečo dôležité mi uniká. Hypnotizovali sa vzájomne pohľadmi. Alan sa tváril čoraz viac nahnevane a Lykheon sa občas spokojne uchechtol, akoby sa o niečom náramne zaujímavom bavili. Snažila som sa sledovať Alanove pery, no tie sa ani trocha nepohli.

"Nejdeme?" odtrhol znenazdajky Alan pohľad od stola v rohu čajovne a prosebne na mňa pozrel. Prikývla som a okamžite sme obaja vstali od stola.

"Čo to malo znamenať?!" pustila som sa do Alana, sotva sme vyšli z čajovne. Rýchlo sa poobzeral po okolí a sklonil sa bližšie, aby som ho mohla počuť len ja.

"Vyzval som ho na súboj o postavenie vodcu vo svorke," šepol. V tej chvíli mi prebehol mráz po chrbte. Bohovia, toto nedopadne dobre! Zdesená som na neho pozerala.

"Prečo?" to bolo jediné slovo, čo sa mi vydralo z pomedzi pier.

"Je to moja malá sestra, nemôžem dovoliť ... Keby som vedel, keby ju mal naozaj rád ... Chce len pomstu ..." hovoril zvlášne naliehavo. Akoby sa sám seba snažil presvedčiť o správnosti svojho konania.

"Nechoď," zaskučala som prosebne. Ak sa mu niečo stane, ak ho Lykheon ... NIE! Nič sa mu nestane!
"Prosím," šepla som takmer nečujne. Alan však len pokrútil hlavou.

"Už nemôžem cúvnuť," odvetil.

"Nedalo by sa nejako ...?" skúsila som opatrne.

"NIE!" skočil mi Alan do reči skôr ako som stihla dopovedať.
"Nie, už som ho vyzval," povedal o čosi jemnejšie a pohladil ma po tvári, aby zotrel zatúlanú slzu kotúľajúcu sa po mojom líci.
"Teraz musím získať nadpolovičnú vačšinu súhlasov členov svorky," vyhlásil odhodlane.
"Mala by si už ísť, nech nezmeškáš vyučovanie," šepol po chvíli a odprevadil ma ku škole.

"Čo teraz?" spýtala som sa, keď sme zastavili pred hlavným vchodom.

"Ty pôjdeš do vnútra a myslím, že povieš Samante o vakcínach. Aj ona by to mala vedieť ..." Samanta. Na toto som takmer zabudla. Tiež by sa mala rozhodnúť či chce viac Viktora alebo naháňať predátorov vyššie postavených v potravinovom rebríčku. Aj keď myslím, že taká budúcnosť ju nelákala tak veľmi ako mňa a s Viktorom sa veľmi zblížili. No ale tomu sa budem venovať potom, teraz je na rade môj démon.

"Vieš dobre, že som sa nepýtala na to, čo budem robiť ja," povedala som s miernou výčitkou v hlase na čo sa on len zasmial.

"No myslím, že ja teraz pôjdem domov a požiadam o súhlas rodinu a potom sa spojím s ostatnými vlkodlakmi."

Zabrániť mu v tom nemôžem. Je to len ich vlčia záležitosť a nemám právo miešaťsa do vecí, ktoré sa týkajú svorky, kým do nej oficiálne nepatrím, pomyslela som si. No potom ma niečo napadlo.

"Chcem vidieť ten súboj," povedala som napol odhodlane a napol prosebne.

"Len členovia svorky ..." začal, ale ja som so okamžite prerušila.

"Chápem," šepla som potichu. A aj viem, čo urobiť, aby som sa medzi členova svorky dostala. Len mu to hlavne neprezradiť! Bohovia, snáď mi to vyjde.
"Kedy sa stretneme?" šepla som zúfalo. Musím si to naplánovať, musíme sa stretnúť ešte pre súbojom.

"Musím najprv vyriešiť toto, potom ti zavolám. Veď mi sa ešte uvidíme," dodal so smutným úsmevom. Prikývla som a bez jediného obzretia som sa vydala do školy, hoc som na krku cítila šimranie naznačujúce jeho uprený pohľad. Kiež by si mal pravdu.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Líbí se ti povídka: Carpe jugulum?

Ano, je super
Ujde
Ne

Komentáře

1 Greeny Greeny | E-mail | Web | 21. února 2009 v 8:12 | Reagovat

ahoj

nechtěla bys spřátelit?máš užstnej blog,o tom není pochyb,a už tu nejsem poprvý,a rozhodně ne naposledy!:-) pokud ale nebudeš chtít,tak já to samozřejmě pochopím!:-)

Sweet Vampire!:-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama