close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Stav povídek: Život s Mortym.: jednorázovka desátá 100% (korekce)

2.Kapitola: Výuka alebo ako som dostala čudný sen

31. srpna 2009 v 14:18 | Aranel van de´Corvin |  Poviedka o Pobertoch

2.Kapitola: Výuka alebo ako som dostala čudný sen

Už mesiac som sa zdokonaľovala vo všetkých predmetoch, ktoré som potrebovala vedieť do školy. Všetky predmety mi išli dobre ale najlepšie mi šla Obrana proti čiernej mágii, Čarovanie a Transfigurácia. V mojej výuke sa striedali učitelia z Rokfortu, ktorých profesor Dumbledore a to požiadal. Boli to: profesor Slughorn, ktorí ma učil elixíry, profesorka McGonagalová ma učila transfiguráciu a Obranu a ostatné predmety ma učil sám profesor Dumbledore. Týždeň pred koncom prázdnin som do koliečka trénovala s profesorom Dumbledorom legilimenciu a obranu proti nej. Nakoniec som aj to zvládla a začal som sa tešiť na Rokfort. Viete čo? Objavila som v sebe jednu schopnosť! Dokážem liečiť zranenia. Raz mi po obzvlášť ťažkom kúzle ostala škaredá rezná rana, na ktorú som si položila ruku. Odrazu mi začala z ruky vychádzať modrá žiara a tá rana sa mi sama zahojila. Zajtra mám mať už 16 rokov, kedy mám dostať svoje schopnosti. V noci som mala veľmi zvláštny sen:
Stála som u nejakého obrovského bieleho domu s rozľahlými pozemkami a prekrásnou záhradou. Neďaleko od neho bolo krištáľovo čisté jazero okolo ktorého rástli vŕby, brezy, lipy alebo duby. Slnko jasne svietilo a na nebi nebol jediný mráčik. Vtáčiky veselo a bezstarostne spievali a lesné zvieratka odpočívali pri vode. Odrazu sa brána domu otvorila a vyšli z nej štyri postavy - dve ženy a dvaja muži.
 "Vitaj," prehovoril muž a žiarivo sa na mňa usmial. Bol vysoký a mal krátke hnedé vlasy. V tvári mal prívetivý úsmev a v očiach mu hrali veselé iskričky. "Sme radi, že sa môžeme zoznámiť s našou dedičkou a potomkom. Dovoľ, aby som sa predstavil. Volám sa Richard Chrabromil a toto je moja žena Brigita Bifľomorová so svojou sestrou Brunhildou Bystrohlavovou s jej manželom Salazarom Slizolinom." Predstavil sa a ukázal na ženy a muža, ktorí stáli po jeho boku. Brigita, jeho žena, bola okúzľujúca dáma s tmavo hnedými vlasmi, ktoré sa jej na chrbte neposlušne vlnili. Mala láskavý úsmev a jej oči vyžarovali dobrotu a lásku. Jej sestra Brunhilda mala naopak vlasy blonďavé a krásne rovné a lesklé. Pravdepodobne bola takej istej povahy ako jej sestra, lebo sa na mňa neprestávala milo usmievať. Vedľa nej stál vysoký chudý muž, odetý do striebro zeleného habitu. Ewelyn prepaľoval bledomodrými očami, v ktorých neboli žiadne emócie. Mal strieborné vlasy po pás, tak isto ako bradu. Na ruke mal ovinutého hada, na ktorého niečo nevrlo zasyčal. Neisto som sa na všetkých zakladateľov Rokfortu usmiala a povedala som: "Teší ma. Ja som Ewelyn Darková." Povedala som nakoniec a podala som si s ostatnými ruku. "Mohla by som sa vás na niečo opýtať?" spýtala som sa nesmelo.
 "Ale iste pýtaj sa." Usmievala sa ďalej Brigita.
"Kde... Kde to vlastne som a čo tu robím?" vysúkala som zo sebe a zvedavo som sa na nich pozrela.
 "To je správna otázka Ewelyn. Takže: si v našom alebo radšej u nášho sídla, ale jeho polohu ti zatiaľ prezradiť nemôžeme, na to je ešte skoro.. Môžeš mi ale veriť, že tu nie si naposledy." Zodpovedal mi prvú časť otázky Richard a po ňom sa slova ujala Brunhilda. 
"A prečo si vlastne tu? Iste vieš, že si náš potomok a naša dedička a ako tá máš i určité schopnosti..." vysvetlila "...Tie schopnosti sme ti mali predať až ti bude sedemnásť, ale doba je zlá a tak sme sa rozhodli, že ti ich pár predáme už skorej." Pokračovala Brunhilda a potom sa pozrela na Richarda s pohľadom, ktorým ho vyzývala, aby pokračoval.
"Aby toho na teba nebolo veľa, budeš ich získavať postupne a my ťa ich naučíme ovládať. Dnes ti povieme, aké schopnosti budeš mať a zasvätíme ťa do zveromágstva ..."S napätím a nedočkavosťou som ich počúvala a neodvážila som sa vydať ani hláska. Bála som sa, že by som sa z tohto krásneho sna mohla prebudiť a nedozviem sa, aké schopnosti dostanem. Už od narodenia som bola zvedavá osoba, ale zatiaľ som sa vždy dokázala ovládnuť. Ale bol toto len sen? Ako by niektorí z nich vedel, že na toto myslím, ozval sa mi v hlave mrazivý hlas: " Nie Ewelyn, toto nie je sen, ale skutočnosť, ktorá sa ti odohráva v sne." Pozrela som sa smerom k Salazarovi, ktorí na mňa jemne kývol. "Takže k tým schopnostiam. Po mne ako po zakladateľke Bifľomorskej fakulty budeš mať dar vidní do budúcnosti a budeš rozumieť zvieracej reči. Na týchto dvoch schopnostiach nie je nič ťažkého, takže sa ich podľa mňa nebudeš učiť príliš dlho. Zatiaľ ich ešte nemáš, to až v sedemnástich, ale ja verím, že to zvládneš."
"Ja ako zakladateľka Bystrohlavskej fakulty ti predám schopnosť empatie a telepatie. Empatii sa budeš musieť naučiť ovládať inak by ťa úplne zničila. Vďaka nej budeš môcť cítiť pocity druhých. Pomocou telepatie sa budeš môcť s ostatnými dorozumieť myšlienkami alebo myšlienky čítať bez toho, aby to dotyčná osoba zaregistrovala. Je to už trochu zložitejšie, a tak ich dostaneš až budeš o trochu staršia." Chvíli ma nechali, aby si mohla v hlave urovnať myšlienky a potom Richard pokračoval:  
"Ako veľký zástanca dobra ti darujem veľké nadanie na bielu mágiu a schopnosť zveromágie. Budeš sa môcť premenovať vo viac zvierat a budeš vedieť veľmi silné kúzla z bielej mágie. Salazar Slizolin, zakladateľ Slizolinskej fakulty ti dá schopnosť rozprávať sa z hadmi pomocou hadieho jazyka a dostaneš veľké nadanie na čiernu mágiu. Ešte pred tým, ako prejdeme ku zveromágstvu, chcela by si sa na niečo opýtať?"
 "Toto...toto všetko je skutočnosť?"
 "Je aj nie je. Ty teraz vlastne spíš vo svojej posteli a pritom sa ti sníva tento sen, v ktorom sme my a budeme ťa učiť ovládať tvoju moc. To, čo sa tu naučíš a čo sa tu dozvieš, sa stane skutočnosťou. Takže než sa staneš zveromágom tu, tak sa ním staneš aj v skutočnosti. Rozumieš?" opýtal sa ma Richard. Všetko som si v duchu znovu premietala a potom som prikývla na súhlas.
 "Chceš sa ešte na niečo opýtať?"
 "Vlastne...áno. Ako je možné, že sa dokážem liečiť?" vyhŕkla som a pohľadom som skákala z jedného na druhého.
"Vieš, je to tým, že si dedičkou nás všetkých. Keď to tak poviem, tak je to taký bonus. Počítam, že sa u teba objaví ešte jedna schopnosť, aby to bola taká magická trojka. Liečenie, prenášanie a astrálna projekcia." Vysvetlil Richard a keď si všimol môjho nechápavého výrazu pokračoval: "Ak použiješ astrálnu projekciu, môžeš sa na mieste objaviť koľkokrát budeš chcieť. Budú to niečo ako tvoje klony, ale nebudú tak silné ako ty. Môžeš sa tiež pomocou projekcie objaviť tam, kde práve budeš chcieť. Pre presnosť, objaví sa tam tvoj klon, nie ty. Musíš si ale to miesto predstaviť a plne sa sústrediť. Keď tvoje dvojča bude prežívať nejakú bolesť, ucítiš ju aj ty, i keď bude o mnoho menšia. Pokúsime sa ti pomôcť tento dar ovládnuť, ale zatiaľ je ešte skoro. Možno na to prídeš sama, ale radím ti: neskúšaj to. Mohlo by ťa to i zabiť." Neveriac som na neho valila oči, ale potom som sa rýchlo spamätala.
"Tak, ak sa už nechceš nič spýtať, ideme sa učiť." Zavelila Brunhidla a vzala ma za ruku. Vliekla ma po pozemkoch až k jazeru, u ktorého bola drevená lavička minimálne pre štyri osoby.
"Teraz ti dám lektvar, po ktorom zaspíš a v tom sne uvidíš podobu zvieraťa, do ktorého sa premeníš. To zviera bude podstata tvojej premeny. Bude to niečo ako hlavní bod. Premenu v ďalšie zvieratá sa budeš učiť neskôr. Tu máš ten lektvar." Richard mi podal malú fľaštičku s tmavo modrým lektvarom. Hodila som ho do seba a v tú ranu som upadla do hlbokého spánku. Videla som pred sebou krásneho azúrovo modrého draka. Lepšie povedané dračicu. Ostala som ohromene stáť s otvorenými ústami. Ešte chvíľu som si zviera fascinovane prezerala a snažila som sa zapamätať si každú časť jeho tela. Potom sa zviera rozplynulo a ja som sa prebudila.
 "Tak už si hore. Musím priznať, že som prekvapená tým, ako rýchlo si sa prebudila. Inokedy to trvá aj hodinu alebo dve, ale tebe to trvalo iba desať minút." Usmievala sa Brunhilda a hrdo sa na mňa pozrela.
"Vieš, ako na premenu?" opýtal sa Richard.
"Áno, čítala som o tom v jednej knihe, ktorú mi profesor Dumbledore dal." Odpovedala som a zdvihla som sa zo zeme.
 "Dobre, takže sa sústreď na to zviera a snaž sa naň premeniť. Keby sa ti to nepodarilo hneď na prvý raz, nemusíš sa hanbiť. Je to úplne normálne." chlácholila ma Brigita a povzbudivo sa na mňa usmievala. "Veľa šťastia!" Začala som sa plne sústrediť na svoju premenu. Predstavila som si azúrovo modré šupiny, obrovské blanité krídla aj ten nádherný dlhý chvost. Zrazu som pocítila obrovskú bolesť a zvalila som sa na zem. Chvíľu som sa ešte zvíjala, pri čom som mala oči pevne zavreté, ale potom bolesť ustala. Otvorila som oči a uvidela som usmievajúce sa tváre mierne prekvapených hostiteľov. Chcela som sa ich opýtať, čo sa deje, ale z úst sa mi ozval len tichí rev.
"Nečakal som, že to dokážeš hneď na prvý krát, ale musím uznať, že si odviedla skvelú prácu. Skús sa postaviť." Postavila som sa na všetky štyri nohy a hrdo som zdvihla hlavu. " Ja som to dokázala! Jasala som v duchu a ani som si neuvedomila to, že som začala vyvádzať ako malé decko. Vlastne, ako malé dráča. Všetci prítomní sa rozosmiali až sa od smiechu lámali v páse. Ale náhle utíchli.
"Premeň sa rýchlo späť." Prikázal mi Richard a nervózne ma sledoval. Urobila som, čo si prial a s otázkou v očiach som sa na neho pozrela. "Radšej by si už mala ísť. V tvojom svete je už ráno a za chvíľu ťa prídu zobudiť. Nezabudni na to, čo si sa tu naučila. Dovidenia, skoro sa uvidíme." Aj keď veľmi nerada som sa rozlúčila so svojimi predkami a vydala som sa späť do reality nového dňa.....

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Věříš v nadpřirozené bytosti?( Upíři, vlkodlaci...)

Ano
Ne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama