close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Stav povídek: Život s Mortym.: jednorázovka desátá 100% (korekce)

kapitola N - Pripravená na život

17. srpna 2009 v 10:57 | Aranel van de´Corvin |  Rosalie

N

Stála som pri okne a hľadela na oblohu. Bola zamračená a schyľovalo sa na dážď. Povzdychla som si.
Búrka, to mi tak chýbalo.
Vždy som sa bála búrok. A tmy.
,,Rosalie!"
Zatvorila som okno a vyšla z izby.

Odvtedy čo som zaklopala na dvere tohto paláca uplynuli presne tri týždne. Tri týždne strávené relatívne v bezpečí (ak, pravda, nerátam onen pamätný Tieňov útok a horiacu skriňu) s priateľmi.
Áno, s priateľmi. Pretože oni boli moji priatelia.
Za túto dobu som sa dozvedela veľa nových vecí, ako o nich, tak o sebe.


***


Sedela som za jedálenským stolom a zívala. Túto noc som nespala dobre. Zase sa mi snívalo, že som zatvorená v horiacej skrini, a keď som sa konečne zobudila, bála som sa znovu zavrieť oči. A tak som polovicu noci prebdela.
,,Rosalie, vnímaš ma?"
Prekvapene som vzhliadla na Alanu a zažmurkala. Neuvedomila som si, že mi niečo hovorí.
,,Eh... prepáč, zamyslela som sa" ospravedlnila som sa. Vlkolačica len prevrátila očami.
,,Rozmýšľala som, že dnes by sme si mohli vyraziť na piknik" navrhla. Prikývla som; potrebovala som vypadnúť niekam preč.

Cesta bola príjemná. Aj keď som ešte jazdu na koni nezvládala dostatočne dobre, robila som pokroky, takže keď sme si o hodinu sadali na prikrývku, ktorá bola rozprestretá na tráve na nádhernej lúke zaliatej slnkom s potôčikom pretekajúcim jej krajom, zadok ma už vôbec nebolel a cítila som sa jednoducho fajn.
Sedela som tam, pozorovala prekrásnu prírodu a pojedala pritom výborné mäsové guľky, ktoré urobila Iris, takže som vôbec nezaregistrovala, kedy sa reč zvrtla na staré mýty a legendy.
Prestala som sa zaujímať o krajinu a o jedlo a počúvala som.
Tunajšie legendy a povesti boli vskutku zaujímavé, hlavne preto, že im ľudia verili. Veď ako by nemali veriť poverám o vlkolakoch, keď som sa ja sama s niekoľkými stretla? Ako by nemali veriť na Tieňov, keď som s jedným bojovala?
Prestala som počúvať a zamyslela som nad tou svojou legendou.
Ako mohli Daren a Lillien vedieť, že práve ja mám byť Artemis?
Túto otázku som si položila hádam aj tisíckrát, a predsa som na ňu ešte nenašla odpoveď. Nevedela som prísť na to, ako mohol niekto dôjsť k záveru, že také priemerné, obyčajné, ničím nezaujímavé dievča ako ja má byť slávnou hrdinkou a osloboditeľkou Ríše.
Áno, čiastočne som sa s tým už zmierila, koniec koncov, nič iné mi nezostávalo, no to neznamenalo, že tomu všetkému budem rozumieť. Práve naopak; mala som skôr pocit, že čím viac sa toho dozvedám, tým zamotanejšie a zmätenejšie sa to všetko zdá.
No čo. Možno je to naozaj všetko len sen pomyslela som si.
Alebo nejaká predsmrtná halucinácia dodala som v duchu, keď som si spomenula na to, že som sa pôvodne chcela zabiť.
Možno som sa pri tom páde udrela do hlavy a-
,,Rosalie!"
Zažmurkala som.
,,Áno? Čo je?"
Alana si vzdychla.
,,Spíš alebo čo?"
Hej, spím pomyslela som si a potriasla hlavou.
Určite spím a toto všetko je len sen.
Nahlas som však povedala niečo iné.
,,Len som rozmýšľala."
,,Nad čím?" opýtala sa ma Alana a oči jej zasvietili.
Neuveriteľne zvedavé stvorenie uškrnula som sa v duchu.
,,Prečo si Daren a Lillien mysleli, že práve ja som Artemis" odpovedala som jej. Veď načo to zatajovať, možno mi pomôže.
,,Ty to vážne nevieš?" opýtala sa ma Alana prekvapene.
,,Vieš, odvtedy, čo som sem prišla mi nikto nič poriadne nevysvetlil" dodala som na svoju obhajobu. Alana sa zamračila.
,,Ale mali ti to povedať. Je dôležité, aby si vedela takéto podstatné informácie."
,,Ono na to nejako nebol čas" obhajovala som tentoraz svojich priateľov.
,,Mali dosť starostí s tým, aby ma vôbec udržali na žive a aspoň čo-to naučili, nieto mi ešte vysvetľovať nejaké legendy."
Alana si povzdychla.
,,Máš pravdu, prepáč. Ale je dôležité, aby si takéto veci vedela. Ak nebudeš poznať samu seba a okolnosti tvojho príchodu do Ríše, či pobytu v nej, Rhiion to použije proti tebe. Musíš sa snažiť nemať žiadne slabiny, alebo ich aspoň nedávať najavo, inak neprežiješ. Už v tej dedine, v ktorej si bola predtým Tieň zneužil tvoju lásku k priateľom. A ty nie si len tak hocikto. Tvoj život je dôležitejší ako život kohokoľvek z nás."
,,Odbočuješ od témy" zavrčala som. Neznášala som, keď niekto hovoril, že môj život je dôležitejší ako ten ich.

Ničí život predsa nie je viac alebo menej dôležitý! Všetky živé bytosti sú si rovné! zúrila som v duchu. Na túto tému som bola háklivá. Predsa len, spomienky zo školy ešte úplne nevybledli. A ani nikdy nevyblednú, s tým som sa už zmierila.

Alana si znovu povzdychla.
,,Áno, ja viem, len..." pokrútila hlavou. Uvedomila som si, že všetci ostatní nás pozorujú.
,,Takže, tá legenda" zmenila nakoniec Alana tému a mne odľahlo. Nemala som takéto debaty rada.
,,Čomu vlastne nerozumieš?" opýtala sa ma so záujmom.
,,Ničomu!" pokrútila som bezradne hlavou.
,,Prečo si Daren a Lill mysleli, že som Artemis? Ako to mohli tvrdiť s takou istotou? Veď vôbec nevedeli aká som. Nepoznali ma."
Chvíľu bolo ticho. Potom sa ozval Alan.
,,Ty asi nepoznáš dobre jazyky v Ríši, však?" opýtal sa ma.
,,Samozrejme, že nie! Som tu len tri mesiace, z toho dva týždne plus nejaké dni som bola v bezvedomí. A ešte k tomu prirátaj ten boj s Tieňom, útek, dni strávené tu..." vyrátavala som.
,,Za ten čas som sa naučila horko-ťažko zopár viet, nieto ešte niekoľko jazykov!"
Alan sa usmial.
,,Potom sa nečuduj, že je tá legenda pre teba záhadou."
Mlčala som a len som naňho hľadela.
,,Hovorila si, že Lillien a Daren zostali zarazení, keď si sa im predstavila."
Prikývla som, ale stále ničomu nerozumela. Alan sa zasmial.
,,To tvoje meno, Rosalie. Tvoje meno prezradilo kto v skutočnosti si."
,,Aha. Tak teraz mi je všetko úplne jasné" poznamenala som sarkasticky, pretože namiesto toho, aby som to všetko konečne pochopila, som z toho bola zmätená ešte viac, ako predtým.
,,Tvoje meno je totiž popísané v tej legende.
"Bude to dievča; dievča s krásou ružového púčika a odvahou a silou bohyne. Príde k nám z iného sveta; zo sveta, do ktorého naša noha ešte nevkročila a tak náhle, že nikto nebude vedieť, ako sa tu vzala." zacitoval úryvok z legendy.
,,Rose alebo rosa je v elfštine ruža. Lien je púčik alebo kvitnúci. Spolu kvitnúca ruža alebo ružový
púčik " vysvetľoval.
...s krásou ružového púčika...
,,Hardie je v reči jedného starého kočovného kmeňa smelý, odvážny."
...silou a odvahou...
Vedela som, že moje priezvisko znamená odvážna, ale to bolo po francúzsky a ja som predpokladala, že tu sa francúzština nepoužíva. Všimla som si síce, že niektoré slovíčka sú tu rovnaké alebo podobné ako v jazykoch v našom svete, ale toto... som nečakala.
,,A možno by ťa zaujímalo, že Anna je v preklade z jedného prastarého jazyka bohyňa" dokončil Alan.
...bohyne. Konečne som tomu rozumela. Ale aj tak...
,,Ale že by si boli až takí istí... Mohla to byť len zhoda náhod, alebo ma mohli považovať za čarodejnicu, alebo také čosi" protestovala som.
,,To asi ťažko. Tak si to preberme: zjavila si sa uprostred bitky, absolútne si netušila čo sa to deje ani kde si, bola si oblečená do šiat, ktoré sa tu nenosia, nikdy sa nenosili a zrejme sa ani nosiť nebudú a objavila si sa tu tak náhle, že to muselo vyzerať, akoby si sa zhmotnila zo vzduchu. A keď ťa chudák Daren zachránil, myslela si si, že si mŕtva.
To by bola priveľká zhoda náhod, nemyslíš? Okrem toho" dodal rýchlo a prerušil tak moje protesty,
,,keby si bola čarodejnica, vedela by si sa brániť a neodpadla mu tam."
Na toto som už nemala žiadny argument. Unavene som sa zvalila na deku. Myšlienky mi bežali hlavou ako splašené kone a ja som sa nemohla na nič sústrediť.


***


Povzdychla som si. Mala som pocit, že som pochopila viac, ako som chcela.
Prečo nemôžem mať život ako každý normálny teenager? pomyslela som si, keď som zatvárala dvere.


***


,,Rosalie! Rosalie, potrebujeme s tebou hovoriť!" rozliehal sa po záhrade Alanin jasný hlas. Povzdychla som si a vyšla som spomedzi kríkov.
Ako každé ráno, znovu som bola zalezená pri ružiach. Stal sa z toho akýsi zvyk.
Pomaly som kráčala k domu. Čakala som, že mi Alana pôjde oproti alebo ma bude čakať pred bránou ako zvyčajne, no nebola tam. Trochu ma to zarazilo, ale nebola som veľmi prekvapená.
Nemôžu ma tu predsa neustále vodiť za ručičku pomyslela som si a vošla.

Všade bolo ticho, len z obývačky sa ozývali hlasy.
Potichu pohmkávajúc som otvorila dvere a vošla dnu.
Boli tam všetci.
Alana, jej brat a rodičia sedeli v kreslách a tvárili sa akosi ustarostene. Upíri mali na tvárach neutrálny výraz. Teda, až na Dariusa. Ten mal ruky prekrížené na hrudi a mračil sa.

Keď som zazrela ich výrazy, na okamih som zaváhala, no nakoniec som za sebou zavrela dvere a sadla si na gauč vedľa Seireen.
,,Tak, o čom sa to chcete rozprávať?" spýtala som sa čo najbezstarostnejšie, no vo vnútri som bola trochu nepokojná.
,,O tebe" povedal Dan. Zamračila som sa.
,,O čom o mne?" opýtala som sa.
,,O tvojom odchode od nás" povedala zrazu Alana a ja som na okamih zmeravela. No okamžite som zas nahodila normálny výraz.
,,O odchode?" uisťovala som sa. Prikývli.
,,Kedy odchádzam?"
Vedela som, že u nich nebudem večne. Sama som sa chystala im navrhnúť, že by som už mala ísť ďalej. Nevedela som síce ešte kam, no v hlave sa mi pomaly rodil istý plán.
Zjavne ich prekvapilo, že som to zobrala tak pokojne.
,,No, mysleli sme si, že by si mohla odísť tak o tri dni..." povedal Alan trochu váhavo.
,,Dobre" súhlasila som a v duchu si pripravovala plán cesty.
,,Ešte niečo?" opýtala som sa po chvíli, počas ktorej všetci mlčali.
,,Rada by som si pred odchodom prečítala niektoré knihy, ktoré by sa mi mohli hodiť a prezrela si mapu, ak vám to nevadí."

Určite si mysleli, že to beriem úplne v pohode, no v skutočnosti to tak nebolo.
Za ten čas strávený v zámku som si na nich zvykla. Vedela som, že nebude ľahké odísť. Samotnú ma však prekvapilo, že na mne vôbec nie je poznať, že sa niečo deje.
,,Hej, je tu ešte jedna vec" ozvala sa Lina.
,,Darius pôjde s tebou."

Po tomto vyhlásení sa menovaný zamračil ešte viac a ja som zostala v šoku.
,,Eh... Ako?"
,,Nemôžeme ťa pustiť samotnú. O Ríši toho vieš príliš málo. Nepoznáš tunajšie zvyky, jazyky, národy, nástrahy... Keby si išla bez doprovodu, bola by to tvoja smrť" vysvetľovala Iris.
,,Budem niečo ako tvoj ochranca" poznamenal Darius.

Prečo som v jeho hlase postrehla znechutenie?

,,A teraz, ak sa neurazíte, potrebujem si ešte niečo zariadiť" povedal a vyšiel z miestnosti.
,,Ospravedlň ho" povedala Lina keď odišiel.
,,Nie je z toho práve nadšený."
,,Prečo má so mnou ísť práve on?" spýtala som sa s pohľadom ešte stále upreným na dvere, ktoré sa za ním pred chvíľou zatvorili.
,,Prečo nie napríklad Alana alebo Alan? Alebo Seireen?"
Menovaná sa zamračila, no okamžite svoje pocity skryla za neutrálnu masku.
,,Darius je na to najvhodnejší. Pozná Ríšu najlepšie z nás, už veľakrát ju precestoval. Okrem toho vie výborne odhadnúť nebezpečenstvo a je majster v dostávaní sa z problémov. Perfektne sa hodí do role tvojho ochrancu" vysvetľovala Lina.
,,Ale on so mnou ísť nechce" oponovala som jej.
,,A ani nemusí. Ja si poradím sama, ak nechce ísť nikto iný."

Neporadím skonštatovala som v duchu.
Ale radšej sa pretĺkať sama ako s niekým, kto sa tvári, akoby ma najradšej utopil v lyžičke vody.

,,Nie, už je rozhodnuté. Pôjde on" povedal zrazu Alexej autoritatívne a ja som sa neodvážila mu odporovať. Namiesto toho som len s povzdychom prikývla.
,,Nemysli si, že ťa vyháňane" vysvetľovala Alana, keď sme vychádzali hore po schodoch.
,,No Rhiion už vie, že si tu, takže sem skôr alebo neskôr pošle svojich vojakov. A potom sa im už neubránime. Kdekoľvek inde si vo väčšom bezpečí."
Prikývla som.
,,Viem. Ale čo bude s vami?"
Ustarostene som na ňu pozrela.
,,Neboj sa. My si už poradíme. Máme svoje metódy a svoje zbrane."
Na tvári sa jej mihol temer až desivý úsmev. Nemohla som jej neveriť.


***


Otočila som sa a poslednýkrát pozrela na svoju izbu.
Bude mi to tu chýbať pomyslela som si. Potom som sa zvrtla a istým krokom kráčala po chodbe.
Vedela som, že to raz muselo prísť. Nemohla som sa neustále skrývať pred osudom. Neustále utekať. Moje pocity boli zmätené, no presne som vedela, čo mám robiť. Tie mesiace tvrdej driny, keď sa ma všetci snažili čo najlepšie pripraviť na moju úlohu, sú definitívne preč. Teraz je už všetko na mne.
Bála som sa. Cítila som, ako sa mi po tele rozlieva strach, koluje mi v žilách.
Spomenula som si na rodinu, na spolužiakov. Znovu po dlhej dobe som zacítila tú bolesť, ktorú som cítila v to ráno, v ktoré som sa rozhodla zomrieť. A dostala druhú šancu.
Ocitla som sa niekde, kde som bola niekým. Vo svete, o ktorom som nevedela nič, no bola som nútená prežiť. Žiť a bojovať. A nielen za seba.

Samovrah. Možno to je tá sila. To, že tu žijem.

Tentoraz som však nebola sama. Okolo mňa boli ľudia, ktorým na mne záležalo. Ktorí by ma nenechali zomrieť, ani keby som to chcela. Ktorí mi v tomto boji pomôžu.
Prvýkrát po veľmi dlhej dobe som cítila nádej.
Cítila som, akoby som našla stratené krídla; hoci som ešte nemohla lietať, mala som ich. A vedela som o tom.
Nadýchla som sa a položila nohu na prvý schod. A potom na ďalší a ďalší...
Videla som, ako tam stoja a čakajú na mňa.
Všetci.
Zastala som pod schodmi a obzrela sa.
Možno to tu už nikdy neuvidím... napadlo ma.
Nebola som pripravená zomrieť za Ríšu. Zomrieť za niekoho iného. No bola som pripravená za nich bojovať.

Bola som pripravená žiť.





 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Věříš v nadpřirozené bytosti?( Upíři, vlkodlaci...)

Ano
Ne

Komentáře

1 Lenny Vampire Lenny Vampire | E-mail | Web | 23. června 2010 v 20:33 | Reagovat

Opravdu napínavá povídka....P.S.:Neber to jako propagaci,ale mrkni se na můj blog,sice toho tam moc není,ale brzo se to rozroste...lenny-666-vampire.blog.cz

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama