close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Stav povídek: Život s Mortym.: jednorázovka desátá 100% (korekce)

kapitola S - Keď minulosť ožíva - časť tretia - Salvie

10. září 2009 v 16:08 | Aranel van de´Corvin |  Rosalie


S

,,Tak, nech sa páči!"

Sedeli sme v obývačke v pohodlných čiernych kožených kreslách a pili tú čudnú čajovitú tekutinu, ktorú som ochutnala už v zámku.
A obaja (teda Darius a ja) sme boli zmätení. Ja mierne, Darius poriadne.
Odtrhla som zrak od zvláštneho obrazu na stene nad krbom a pozrela na našu hostiteľku, ktorá mi teraz ošetrovala nohu.
,,Nie je to pekné" povedala, keď zložila Dariusov pôvodný obväz.
,,Začína sa to zapaľovať. Máte štastie, že ste prišli sem."
V podrepe sa zvrtla a z malej drevenej truhličky vytiahla akúsi fľaštičku. Potom sa znovu otočila ku mne; lepšie povedané k mojej nohe.

Salvie bola naozaj nádherná žena. A vyzerala úplne inak, ako som si ju predstavovala.

V mojich predstavách vyzerala ako Lillien; dlhé čierne vlasy, zelené oči, tvár s jemnými rysmi...
Neviem, prečo som si ju vždy vybavovala práve takto.
No ona bola iná.

Dlhšie plavé vlasy po pás sa jej leskli v žiare ohňa v krbe. Krásne modré oči schované pod dlhými hustými mihalnicami a jemná biela pleť jej dodávali temer až anjelsky vzhľad. Vďaka týmto veciam, štíhlej postave a niečomu, čo jej dodávalo istú detskú nevinnosť, vyzerala krehko.
Ako porcelánová bábika, ktorá zrazu ožila a začala sama myslieť a konať pomyslela som si. Pri tej predstave som sa striasla. Porcelánové bábiky mali v sebe vždy čosi desivé... Čosi, pre čo som sa ich ako malá bála. A ani teraz ma ten strach úplne neopustil...

No bolo tu ešte čosi, čo ju od Lill odlišovalo.

Lillien bola žena.
Salvie bola dieťa.

Možno nie vekom, no jej oči, jej úsmev, celé jej vystupovanie bolo skôr vystupovaním dieťaťa, ako dospelej osoby. Aj keď... Pochybovala som, že je mladšia ako ja.
Tá nevinnosť v jej tvári, a tá dôverčivosť jej dodávali neprehliadnuteľné čaro.

Už chápem, prečo sa do nej Darius zamiloval pomyslela som si, keď som hľadela do jej detsky nevinných modrých očí.
Je skutočne prekrásna.

Salvie sa na mňa usmiala.
,,Hotovo!" zahlásila, a vstala.
,,Myslím, že by sa to malo hojiť pomerne rýchlo" hovorila, zatiaľ čo spratávala veci a nepoužité obväzy opäť do tej truhličky.
,,No viem, čo by ti teraz pomohlo" otočila sa na mňa.
,,Áno? Čo?" spýtala som sa hľadiac jej do očí.
,,Kúpeľ!"
Musela som jej dať za pravdu. Naozaj som sa potrebovala okúpať, pretože okrem občasného dažďa som od odchodu zo zámku vodu nevidela. A bolo to na mne poznať.
,,To by som bola rada" opätovala som jej úsmev.
,,Výborne! Tak ja ho idem pripraviť. Ty to zatiaľ dopi" ukázala na pohár, ktorý som stískala v rukách.

Sedela som tam v úplnom tichu, uchlipkávala z ,,čaju" a sem-tam hodila očkom po Dariusovi.
Ešte nikdy som ho takého nevidela.

Sedel schúlený, v rukách zvieral šálku takou silou, až som sa bála, že ju rozbije. Pohľad mal neprítomný a vyzeral, že je duchom niekde veľmi ďaleko.

Vedela som si to predstaviť; o niekom ste stopercentne presvedčení, že je mŕtvy, na vlastné oči vidíte, ako ho zabili, a on sa tu zrazu objaví živý a zdravý a robí vám čaj.
Potriasla som hlavou. Naozaj som nevedela, čo by som robila, keby sa predo mnou zrazu zjavil Elyon. Alebo Athan. Pravdepodobne by som skolabovala.

Veď ani Darius nevyzeral najlepšie, keď ju uvidel pomyslela som si.

Vážne sa tam vtedy skoro zložil. Nebyť zárubne a Salvie, odpadol by. Našťastie sa včas zachytil a ona ho podoprela, takže sa nám ho potom nejako podarilo dostať do domu. Aj keď na to, ako som s tou zranenou nohou skackala cez chodbu (ktorá bola, mimochodom, poriadne dlhá), radšej ani nejdem spomínať.

A teraz tam sedel úplne ponorený do seba, akoby si nebol istý, či to všetko nie je len sen. Nevedela som, ako sa cíti, pretože ja som nič také nezažila, no chápala som ho. Alebo som si aspoň myslela, že ho chápem. Veď ja som sa tiež dostala do situácie, kedy som si myslela, že všetko, čo sa deje, je len prelud; a to keď som prišla do tohto sveta. Vlastne som si ešte vždy nebola istá, či sa mi to len nesníva.

Salvie sa vrátila asi o desať minút s tým, že kúpeľ je nachystaný.
Pozrela som na Dariusa, no ten bol stále rovnako mimo, takže som sa nakoniec postavila a vydala sa smerom k dverám. Zľakla som sa, keď ma niekto z ničoho nič schytil a zdvihol ma na ruky, no uvedomila som si, že je to len upír. Prekvapene som naňho pozrela; nečakala som, že by sa spamätal.
Darius bez slova vykročil za Salvie, ktorá na nás čakala pri dverách.
Povzdychla som si a oprela mu hlavu o plece. Bola som vyčerpaná.
Naivne som si myslela, že po ošetrení ma už tá noha bolieť nebude. Veľmi som sa zmýlila.
Bolela stále rovnako, akurát, že ja som to vďaka únave ani nevnímala.

Kráčali sme (vlastne mňa Darius niesol) po chodbe a nakoniec vyšli po drevených schodoch na prvé poschodie.

Chodba tam bola navlas rovnaká ako dolu, len s tým rozdielom, že bola svetlejšia.

Čierne závesy jemné ako pavučinka povievali pri poryvoch vánku, ktorý prenikal cez otvorené okná. Strieborné svietniky s červenými sviečkami ožarovali inak temný priestor. Na stenách viseli obrazy ľudí s bledými tvárami. Každé dvere boli z tmavého ebenového dreva a mali veľkú, ozdobne tepanú striebornú kľučku.

Na konci chodby sa Salvie zastavila.
,,Sem" povedala a otvorila dvere.

Vošli sme.

Kúpeľňa bola veľká.
Steny, strop i podlaha boli čierne. Vaňa uprostred bola plná vody, ktorá až neuveriteľne lákala. Na hladine plávali lupienky ruží.
Usmiala som sa. Pripomenulo mi to deň pred plesom u Darena a Lill. Aj tam som sa kúpala vo vode s ružami...
Potriasla som hlavou a zahnala tak slzy, ktoré sa mi tisli do očí.
Plakať budem až keď budem sama pomyslela som si a ďalej skúmala miestnosť.

Z obidvoch strán veľkého zrkadla bol strieborný svietnik. Rovnaké svietniky boli po obvode celej kúpeľne. Svetlo červených sviečok dodávalo miestnosti romantický a tajomný nádych.
Okolo vane boli rovnaké čierne závesy, ako na oknách na chodbe. Tie sa dali zatiahnuť, takže človek mal potom úplné súkromie.

Darius ma jemne zložil na zem. Mne sa však zranená noha podlomila a bola by som spadla, keby ma Darius nezachytil.
,,Ďakujem" povedala som s úsmevom a pozrela mu do očí.
Pohľad mal stále neprítomný, takmer až sklenený. Len kývol hlavou, že nemám za čo.

Salvie medzitým stála pri dverách a na perách jej pohrával jemný úsmev. Bolo v ňom niečo desivé. Niečo, čo nebolo s kostolným poriadkom. Ja som si to však v tej chvíli neuvedomila a len som jej úsmev opätovala...

,,Šaty máš tamto" ukázala na malú poličku na stene.
,,Ak by si čokoľvek potrebovala, stačí zavolať." Prikývla som.
,,Tak my ťa necháme" povedala napokon a vyšla z miestnosti. Darius ju nasledoval.

Ja som si vyzliekla oblečenie, ktoré som mala na sebe.
Bude sa to musieť vyhodiť skonštatovala som, keď som si prezerala potrhané šaty. Nemali šancu.
Škoda, pomyslela som si, mala som ich celkom rada.
S povzdychom som opatrne vliezla do vane.

Voda bola teplučká a neskutočne príjemná.
Vzdychla som si. Nič ma nedokázalo osviežiť a zohriať lepšie, ako voda. Milovala som ju; v mojom svete som pri nej trávila každú možnú chvíľu.

Sedela som vo vani a cítila, ako sa mi postupne uvoľňujú všetky svaly v tele. Neviem, ako dlho som tam bola; no už som skoro zaspávala, keď som zrazu zacítila poryv studeného vzduchu, ako keď niekto otvorí dvere. Zdalo sa mi to čudné, pretože som si bola stopercentne istá, že som zamkla. Závesy sa pohli. Odhrnula som ich a rozhliadla sa po kúpeľni. Nikto tam nebol.
Asi sa mi to zdalo pomyslela som si a znovu si spokojne ľahla do vane.
Vtedy niečo čierne skočilo na jej okraj.

Zvreskla som a okamžite som vyskočila, takže sa voda rozstrekla všade naokolo. A vzápätí som sa uľahčene zasmiala.

Na okraji vane stála čierna mačka, rozhorčene prskala a otriasala zo seba kvapky vody, ktoré na ňu vyšpľachli.
,,Páni, ty si ma ale vyľakala" vydýchla som. Naozaj som sa poriadne zľakla; srdce som mala až niekde v krku.

Ako som sa však postavila, stala som aj na pravú nohu.
Bolesť sa ozvala znovu, takže som si musela s tichým zasyknutím znovu sadnúť.

,,Tá Salvie je celkom milá" hovorila som si nahlas, zatiaľ čo som mačku, ktorá sa usalašila na okraji vane a spokojne priadla, škrabkala za ušami.
Bolo to naozaj krásne zviera. Krátka čierna srsť sa vo svetle sviečok leskla a mala tajomný modrastý nádych. Kožúšok mala jemný a príjemne teplučký.
Najviac ma však prekvapili jej oči.
Boli totiž modré; mali rovnakú farbu, ako bola farba očí jej majiteľky.

,,Ty si krásna" povedala som mačke a ona potichu zamňaukala, akoby mi rozumela. Zasmiala som sa.
,,Aj tvoja pani je krásna..." povzdychla som si.

Priznávam sa, že som sa trochu bála. Bála som sa, ako to bude so mnou a Dariusom teraz.
Našiel predsa svoju lásku; predpokladala som, že s ňou bude chcieť zostať. To by však znamenalo, že budem musieť cestovať sama. A toho som sa desila.
,,Ale teraz na to nebudem myslieť, však?" usmiala som sa na mačku.
,,Teraz si užijem tento úžasný kúpeľ."
Mačka znovu spokojne mňaukla.


~*~*~


V tmavej miestnosti sedeli dve osoby. Muž a žena. Vlastne, to dievča sa nedalo pokladať za ženu; skôr za odrastené dieťa.
Muž sedel na gauči, neprítomný pohľad uprený do diaľky.
Dievča naňho hľadelo svojimi nevinnými modrými očami, na tvári anjelsky výraz.
Všade vládlo ticho. Nikto sa ani nepohol.
Nakoniec sa ozval muž.

,,Ako... ako to, že žiješ?" Hlas ma zachrípnutý a prekvapivo drsný.
Znovu sa medzi nimi rozprestrelo ticho, kým dievča neprehovorilo.

,,Nezomrela som."
,,To nie je možné!" vykríkol, čo bolo naňho dosť neobyčajné.
,,Sám som videl, ako ti ten šíp prebodol srdce! Držal som ťa v náručí, keď..." Hlas sa mu zlomil.
,,Nezomrela som" zopakovala.
,,Keď si odišiel prenasledovať toho chlapa, našiel ma jeden muž. Bol to felčiar. Ošetril ma a zachránil mi život. Potom zapálil dom, aby si všetci mysleli, že som mŕtva a nešli ma prenasledovať. Tam uňho som sa priučila liečiteľskému umeniu."

Znovu ticho.

,,Myslel som, že to Alaranovi vojaci..."
Pokrútila hlavou.
,,Nie, keď tam prišli posily, dom už bol v plameňoch."

Obaja mlčali. Nakoniec vstala ona a podišla k nemu. Objala ho.
Okamžite ju prudko odstrčil a vyskočil z gauča.
,,Nedotýkaj sa ma!" zavelil chladne s hysterickým podtónom.
,,Ty nie si skutočná, nemôžeš byť! Si len prelud, démon, ktorý na seba zobral jej podobu! Veď si sa za tie roky vôbec nezmenila!!"

Ako to hovoril, ustupoval pred ňou.
Spravila k nemu krok.
,,Nepribližuj sa!!"
Hystéria v jeho hlase už bola neprehliadnuteľná.
,,Sám som skontroloval tvoj tep! Srdce ti nebilo! A nedýchala si!"
Jemne sa usmiala.

,,Len si sa zle pozrel. To sa stáva. Nevyčítam ti to. A to, že som rovnaká ako vtedy, je vďaka tomu felčiarovi. Naučil ma mnohé..."
Neustále sa približovala. Ustupoval pred ňou, až narazil chrbtom do steny.
Podišla bližšie a naťahovala k nemu ruky.
,,Darius..."
Odstrčil jej ruky a udrel ju. Spadla na koberec.
,,POVEDAL SOM TI, ABY SI SA MA NEDOTÝKALA!"
Odstúpil nabok a zrútil sa na zem.
,,Ty nie si skutočná.. Nemôžeš byť..." vzlykal.

Dievča sa zodvihlo a utrelo si krv, ktorá mu vytekala z rozbitej pery. Potom podišlo k Dariusovi a nežne ho objalo. Nebránil sa.

,,Pšššt, tíško" šepkala a jemne ho pobozkala do vlasov.
,,Už je dobre, všetko je v poriadku. Všetko je v poriadku, láska."

Len tam sedel a ticho jej vzlykal v náručí. Jej jemné dotyky ho akosi upokojovali, omamovali...

Nakoniec zodvihol hlavu a pozrel do jej detsky nevinných modrých očí. Tie jeho boli teraz plné sĺz.
,,Prepáč, že som ťa udrel" zašepkal.
,,Ja... Neviem, čo sa to so mnou stalo... ja... ja som proste..."
,,Pšššt" položila mu prst na ústa.
,,Netráp sa tým. Je to v poriadku" usmiala sa.
,,Nie, nie je! Ja... mal som sa vtedy lepšie pozrieť, presvedčiť sa, či si naozaj mŕtva... ! Ale nie, ja som ťa tam nechal a-"
Pobozkala ho a tým umlčala jeho protesty. On jej bozk opätoval.

Keď sa nakoniec od seba odtrhli, znovu mal oči plné sĺz, ktoré sa mu zakrátko preliali cez okraj viečok, stekali mu po tvári a kvapkali jej na šaty.
,,Prepáč" zašepkal.
,,To je v poriadku" povedala s úsmevom a nežne ho objala.
,,Milujem ťa" zašepkal znovu a schúlil sa jej v náručí. Ona ho jemne hladila po chrbte.
,,Aj ja ťa milujem, Darius."

Nemohol vidieť štastný a zároveň akýsi víťazoslávny úsmev, ktorý preletel jej anjelsky nevinnou tvárou...






 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Lenny Vampire Lenny Vampire | E-mail | Web | 30. června 2010 v 21:10 | Reagovat

Tý brďo...tak to je dobrý...setkání se starou láskou,o které si myslel že je mrtvá :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama