3. Kapitola: Nástupište 9 a 3/4 alebo šialená cesta do Rokfortu
Posledné dni prázdnin som strávila pri knižkách. Nebolo to však učenie- mučenie ale zábava. Nové školské učebnice sa mi veľmi páčili. Každý večer som si z nich dlho do noci čítavala. Moja sova, ktorú som pomenovala Irina si zatiaľ poletovala cez otvorené okno von a dnu, koľko sa jej ráčilo. 31. Augusta som sa zobudila s vedomím, že dneska už idem do Rokfortu. Veci som si pobalila už deň v pred, aby mi ostalo viac času na iné veci. Ráno som si dala ľahkú rýchlu sprchu, obliekla som si svoje obľúbené čierne nohavice po kolená a fialový top na tenkých ramienkach. O deviatej som zbehla so kuchyne, kde som si dala toasty z marmeládou. Pri raňajkách som sa mamini opýtala: " Mami? Ako sa Dostanem do Rokfortu?"
" Do Rokfortu sa dostaneš cez stanicu King's Cross. Chodí sa vlakom."
"Čože vlakom?" ostala som prekvapená. " Ísť vlakom, to je teda čudný spôsob, ako cestovať na čarodejnícku školu. To majú všetky lietajúce koberce defekt, alebo čo?"
Mamina sa po mojej hláške veselo zasmiala a odvetila:" už 500 rokov sa chodí na Rokfort vlakom a myslím si, že ty to nezmeníš. Na Rokfort sa ide prepážkou na nástupišti 9 a 3/4 o jedenástej hodine."
Na železničnú stanicu King's Cross sme spoločne z maminou dorazili o pol jedenástej. Dostali sme sa až na miesto, kde nad jedným nástupišťom viselo obrovské číslo deväť, nad vedľajším číslo desať. S otázkou v očiach som sa pozrela na maminu. Tá sa iba záhadne pousmiala a povedala: " Vidíš tam tú stenu pred nami?" nemo som prikývla. "Nie je to nič zložité," povedala. "Stačí, ak budeš kráčať rovno proti deliacej stene medzi nástupišťom deväť a desať. Len sa nesmieš zastaviť, ani báť sa, že narazíš, to je obzvlášť dôležité." S týmito slovami sa rozbehla oproti stene a už jej nebolo. " Zhlboka som sa nadýchla a vyrazila som šprintom k stene. Stena sa ku mne rýchlo približovala (alebo ja k nej?) ....už len pol metra....zatvorila som oči a čakala som na náraz. Nič sa však nestalo... otvorila som oči. Na preplnenom nástupišti stála purpurová lokomotíva. Nad ňou stál nápis Rokfortský expres, 11.00. Rozhliadla som sa po nástupišti a hľadala som mamu. Po chvíli som ju aj našla a začala som sa k nej predierať. Keď som sa rozlúčila s mamou, vošla som do vlaku s úmyslom nájsť si voľné kupé. Všetky však už boli plné, až na jedno, v ktorom sedel svetlovlasí chlapec s knihou v ruke z ktorej si čítal. Otvorila som dvere kupé a spýtala som sa:" ahoj, je tu voľné? Všade inde je už obsadené."
"Jasné" prikývol. Ešte sem dorazia aj moji kamaráti, ale v pohode sa tu všetci zmestíme. Sadla som si na miesto pri okne a zadívala som sa na chlapca oproti mne. Bol vysokej chudej postavy. Všimla som si, že po rukách, ktoré čiastočne zakrýval habit sa mu tiahli jazvy. Keď vycítil môj pohľad povedal:" Ja som Remus Lupin"
" Ja som Ewelyn Darková" povedala som a usmiala som sa na neho.
" Teší ma" odvetil. Než stihol čokoľvek povedať, prirútili sa do kupé dvaja na hlas sa chcetajúci chalani. Ako náhle ma zbadali jeden z nich, mimochodom ten okuliarnatý s veľkým rozcuchom
na hlave povedal: " Ale, ale mi tu máme návštevu Sirius a ešte k tomu dámsku. Treba sa slušne chovať."
na hlave povedal: " Ale, ale mi tu máme návštevu Sirius a ešte k tomu dámsku. Treba sa slušne chovať."
"Nazdar" pozdravila som ich. Ten krajší z nich si to ku mne sebavedome smeroval.
" Ježíš marja! " pomyslela som si a pretočila som očami nad tou frajerinou.
Sirius už bol priamo u mňa a povedal mi svojím sexy hlasom: Ahoj, ja som Sirius Black. Ty si tu nová, že ?" opýtal sa ma
Sirius.
Sirius.
,,A ty si nejaký zvedavý, nie?" odsekla som mu.
,,No, kto by nebol zvedavý na takú krásnu babu?" usmial sa na mňa Sirius svojím úsmevom, z ktorého dievčatá často omdlievali.
" Bože Black si taký tupí, alebo sa nepamätáš, že sme sa už stretli!" pretočila som očami už po druhý krát.
"Hmm....." vydoloval zo seba a tváril sa veľmi zamyslene.
Po chvíli mu svitlo a pleskol sa so čela: " No jasné, už si spomínam...ty si...hmm...."
" Som Ewelyn Darková áno, hurá pán Black si spomína" povedala som mu s poriadnou iróniou v hlase.
"Héj! Na to, ako sa voláš, by som prišiel aj sám!" odvetil a tváril sa nanajvýš urazene.
" Black! Ja nemôžem za to, že ti to v tej deravej hlave tak pomaly myslí"- žiarivo som sa naňho usmiala a vzápätí som sa zatvárila ako anjelik, pretože sa začal tváriť ako masový vrah.
Tí dvaja sa začali pochechtávať ale prestali, ako náhle na nich Sirius vrhol zabijácky pohľad.
" Darková! Nebuď drzá!" zavrčal na mňa výhražne.
" Hej Tichošľap! Nás ešte nikto nepredstavil." ozval sa ten chalan s veľkým rozcuchom na hlave a začala divoko mávať pred Siriusovou tvárou.
" Ach áno, James, toto je Ewelyn Darková. Stretol som ju na Priečnej u Madam Malkinovej." Obrátil sa na mňa so širokým úsmevom: " Aj keď sa často nestáva, že by som len tak stretával takéto krásne dievčatá."
" Black, skľudni hormóny áno?" povedala som otrávene a prevrátila som očami.
Black to ďalej nekomentoval a obrátil sa na Remusa, ktorí sa práve niečo pýtal:
"Ako to, že ste sihli vlak? Nemal vyraziť už bez vás?"
"No to máš tak" zaškeril sa James. ,,No keď prídeme z 5 rokov, čo chodíme do Rokfortu, štyrikrát neskoro, tak nemá zmysel vyštartovať skôr, pretože zase by sme nebezpečne do vlaku naskakovali a pánovi Watsonovi sa už nechce zastavovať vlak."
,,No, počuješ to, Tichošľap? Len štyrikrát!!!!"
,,To bude asi tým, Paroháč, že si sa v prvom ročníku držal mamičkinej sukne a tým pádom si prišiel včas."
,,To hovorí ten praví."
,,Moja matka nenosí sukňu, Paroháč." odbil ho Sirius.
James mu chcel niečo nepekného spraviť, ale akosi ich vyrušila Ewelyn zo svojím: Ehm, ehm, ktorá na nich kukala štýlom: ,,Ako-dlho-ste-manželia?"
" A kdeže ostal červíček?" opýtal sa Remus.
,,Červ? Ten je u sv. Munga kvôli istým črevným problémom, ktoré má z toho, ako si minule varil." oznámil mu James a Sirius nahodil ksicht Ja-nič-ja-muzikant.
,,Hej! Ja som ho nenútil, aby to zjedol celé." obhajoval sa Sirius.
,,A kedy sa vráti?" vypytoval sa Remus ďalej.
,,To sa nevie, možno za dva týždne, možno za mesiac, ale priprav sa na to Tichošľap, že jeho matka ťa bude chcieť zabiť." odpovedal mu James.
,,Tak nech zájde za mojou matkou, tá jej rada pomôže." poznamenal Sirius a James s Remusom a Ewelyn vyprskli smiechom.
"Bože, vy ste blbí" urazil sa Sirius.
" Prečo hovoríš o sebe v druhej osobe?" spýtala sa Ewelyn so smiechom.
Black začal naberať nebezpečný odtieň červenej a zasyčal na mňa: " Tak za toto ťa trest neminie Darková!"
Vytreštila som na neho oči a rýchlo som vybehla z kupé. Ešte som začula, ako sa James s Remusom ako sa lámu v páse od smiechu. Po niekoľkých metroch ma ale dohonil. Skočil na mňa zozadu a objal ma svojimi mužnými ramenami tak, že som sa nemohla vytrhnúť a začal ma štekliť: " Hihi.....Blaack....n-nech-nechaj m-maa....hahaha....vzdávam saaa....hehehe."
" A čo z toho budem mať? "
" Dobrý pocit?" - "nie, nie to mi nestačí" povedal a šteklil ma ďalej.
" Black okamžite ma pusti, lebo budem kričať" vyhrážala som sa mu. Už, už som sa nadychovala k výkriku, ale zakryl mi ústa rukou. Kusla som Siriusa do ruky. Ten ma prekvapene pustil.
" Áuu" sykol na mňa a ublížene sa na mňa pozrel.
" Nestrkaj ruky tam, kam nemáš" varovala som ho. V nestráženej chvíli som sa mu vymanila zo zovretia.
"Čusky" rýchlo som sa s ním rozlúčila a šibalsky som na neho žmurkla. Najprv iba nechápavo stál a ešte stále mu nedochádzalo, čo sa stalo.
" Zavri ústa, keď sa divíš" povedala som a vyplazila som na neho jazyk. Black sa začal tváriť ako masový vrah, tak som rýchlo vbehla do najbližšieho kupé. V poslednej chvíli som mu zabuchla pred nosom a úľave som sa zviezla pozdĺž dverí. Ako som si tam čupela, začala som sa poriadnejšie rozhliadať po kupé. Kupé bolo prázdne až na červenovlásku, ktorá sedela pri okne a zanietene si niečo čítala. Keď uvidela, že sa už konečne zdvíham z podlahy, vzhliadla ku mne s otázkou v očiach.
"Eh... prepáč mi, že som sem len tak vletela ale jeden nemenovaný idiot menom Black ma začal naháňať a ohrozovať na zdraví. " vyhŕkla som na ňu. Červenovláska sa znechutene zaškľabila: "Black? Ten vždy naháňa pekné dievčatá, s tým si nelám hlavu." dopovedala a vrhla opovržlivý pohľad ku dverám kupé pri ktorých sa ozýval Blackov hlas. "Mimochodom, som Lily Evansová, Chrabromilská prefektka "
Po prekecanej pol hodine, sme sa rozhodli s Lily nájsť vozík s jedlom, ktorí tlačila stará zošúverená baba. Keď sme sa vracali do kupé, ešte stále sme kecali, ale z nenazdajky sa
pred nami objavilo povestné trio na čele so Siriusom.
pred nami objavilo povestné trio na čele so Siriusom.
Lily stuhla pri pohľade na Jamesa a zúfale sa za mňa vrhla: ,,Sakra, Ewelyn, schovaj ma!" poprosila ma a schovala sa mi za chrbát.
,,Čo je?" nechápala som. Pozrela som sa tým smerom a uvidela som ešte stále nebezpečne vyzerajúceho Siriusa.
,,A kurva." Zakliala som.
Sirius ma okamžite spoznal: ,,Á, zase sa stretávame."
,,Bohužiaľ. Ten život je ale sviňa, čo?" odsekla som mu.
,,Vy sa poznáte dlhšie?" vyliezla Lily zo svojho úkrytu, ale to nemala robiť, lebo James ju hneď zbadal.
,,Ahoj, Evansová." pozdravil ju James štýlom Dáš-mi-moja?
,,Dovi Potter!" Zavrčala Lily.
,,Ale ja nechcem, práve som došiel!" obhajoval sa James a spravil na Lily psie očká.
Lily začala chytať červenú farbu a bolo vidno, že sa schyľuje k hádke. Radšej som ju zdrapla za ruku a odtiahla som ju do kupé so slovami, že James jej za trhanie nervov nestojí.
Keď som prechádzala okolo Siriusa, nenápadne som mu pričarovala pracie ušká. Veštci, čo sa okolo nás zbehli sa dali ho strašného rehotu. Sirius očervenel snáď až na prdeli.
Sirius sa už, už chystal, že Ewelyn povie niečo nepekného, ale iba zahrmel: " Darková! Toto si odskáčeš!"
Ewelyn sa zatvárila ja-nič-ja-muzikant a povedala: " Čo sa deje Blacku? Si nejaký tichý. Prihodilo sa ti niečo?"
Sirius vyzeral ako že každú chvíľu vybuchne a chcel jej povedať niečo veľmi nelichotivého, ale tento krát ho v jeho preslove predbehol Remus: ,,Ale to si nevšímaj, Sirius má krámy."
Sirius sa otočil na Remusa s pohľadom, ktorý by mohol zabíjať ale kým sa stihol otočiť späť, Ewelyn radšej aj s Lily zdrhla do kupé a zamkla ho.
Ewelyn sa z Lily zrútila polomŕtva smiechom na sedadlá a ešte dobrú polhodiny sa tam smiali nad Siriusovým ksichtom.
Cesta na Rokfort už prebiehala viac-menej pokojne až na pár hádok Lily s Jamesom a už bol čas vystupovať. Dievčatá vystúpili z vlaku. Lily kvôli jej prefektským povinnostiam navigovala prvákov k loďkám a Ewelyn sa vydala ku kočiarom. Pozrela sa na krásny starí hrad, majestátne sa týčiaci nad ňou. Povzdychla si a s myšlienkou, že tu ju čakajú nové dobrodružstvá a priatelia nasadla do kočiaru, ktorí ťahali testráli.

