4. Kapitola: Zaraďovanie alebo asi tu niekto dostane do držky!
Do hradu sme prišli na kočiaroch. V našom sedeli Remus, James, Sirius, Lily a ja, čo sa prirodzene nezaobišlo bez hádky medzi Lily a Jamesom, Siriusom a mnou. Chudák Remus, bol len nestranný účastník, ktorí nad nami iba bezradne krútil hlavou po márnych pokusoch nás zmieriť. Iba utŕžil od Jamesa ranu do žalúdku. Vo vstupnej hale stála veľmi prísne vyzerajúca baba, ako som sa dozvedela od Lily bola to profesorka McGonagallová riaditeľka Chrabromilskej fakulty.
" Prváci ku mne a vy slečna Darková tiež!" zavelila. Poslušne som k nej naklusala a ignorovala som Siriusove pobavené úškľabky.
"Slečna Darková, vy budete múdrym klobúkom zaradená ako prvá" oznámila mi. Ja som iba nesústredene prikývla a šľahala som po Siriusovi vražedné pohľady, ktorí sa mi pokúšal kúzlom nadvihnúť sukňu. Gonagalka to ale zbadala a ihneď sa za Siriusom a jeho partičkou hnala. Teraz som sa uškŕňala ja.
" Á, pán Potter a pán Black!" zaškriekala a hnala sa k nim. Siriusovi hneď zmizol s tváre úškrn a rýchlim pohybom schoval prútik za chrbát. Obaja s Jamesom sa začali tváriť ako najväčší anjeličkovia.
" Prosím pani profesorka." Nahodil Sirius svoj najnevinnejší kukuč. Tentoraz som sa Siriusovi smiala ja.
" Hej Blacku" dráždila som ho. "Ešte svätožiara a môžeš konkurovať aj svätému Petrovi." Chechtala som a a nevnímala som jeho zabijácke pohľady.
" Prečo ešte nie ste vo Veľkej Sieni?" pozrela sa na nich káravo Gonagalka.
" No viete pani profesorka..." pokúšal sa niečo zo seba vyslomiť James, ale nejako mu to nešlo.
" Pokiaľ vy a tuto pán Black nechcete hneď v prví deň ostať po škole, odporúčam vám okamžite odísť do siene!" povedala výhražne Gonagalka. Tí dvaja radšej okamžite zdrhli do siene ani nepípli. Po tomto malom incidente nás Gonagalka odviedla do veľkej siene. Všetci na mňa čumeli, ako by som bola na výstave.
"To je asi tým, že medzi prvákmi sakra dosť vyčnievam." pomyslela som si. Po chvíli sa postavil Dumbledore a zajednal si hrobové ticho v sieni.
" Vítam vás v novom školskom roku. Ako každý rok ma školník Filch požiadal, aby som vás upozornil, že vstup do zakázaného lesa je všetkým prísne zakázaný. Ale ako poznám pár jedincov, aj tak hovorím iba do vetru" pozrel sa na Pobertov, ktorí sa začali tváriť My-nič-my-muzikanti.
" Chcem ešte v tomto školskom roku privítať novú študentku slečnu Ewelyn Darkovú."
Po jeho úvodnej reči sa zase velenia chopila Gonagalka a začalo zaraďovanie.
" Po prečítaní vášho mena si sadnete sem na stolček a múdry klobúk vás zaradí do vašej novej fakulty, ktorá sa pre vás stane niečím ako rodinou. Je všetkým všetko jasné?!" opýtala sa a prebehla pohľadom po roztrasených prváčikoch až spočinula pohľadom až na mne.
Vytiahla obrovský pergamen z menami a začalo sa zaraďovať.
" Ewelyn Darková" počula som svoje meno. Zhlboka som sa nadýchla a vystúpila som na stupienok, na ktorom stál stolček. Posadila som sa a čakala som, čo sa bude diať.
"Hm...Darková, toto bude veľmi ťažké. Máš dobrú hlavu, hodila by si sa do Bystrohlavu. Ale máš veľmi veľkú časť so Slizolinu ale vidím tu aj veľkú guráž a odvahu charakteristickú pre Chrabromilčana. Ale kde s tebou hm...??"mudroval klobúk ďalej.
" Kdekoľvek, len nie do Slizolinu..." pomyslela som si.
" Nie do Slizolinu vravíš?? Si, si istá v Slizoline by si vynikla..."
" Kurnik šopa! Keď si do Chrabromilu mohol poslať pribrzdené drzé indivíduum menom Black, tak tam pokojne môžeš poslať aj mňa! " rozohnila som sa a tak som si nevšimla, že som túto vetu povedala na hlas. Dumbledore sa na mňa pobavene pozrel a mal čo robiť, aby sa nezadusil kyslím cukríkom, ktorí si práve dával do úst. James skončil hlavou na stole a mlátil do neho päsťami od smiechu. Lupin a Lily sa tak smiali, že skoro skončili pod stolom. A náš Siriusko? Ten bol červený až na prdeli od hnevu.
" Čo sa smejete?! To vôbec nebolo vtipné!" brbal si nahnevane popod nos. Tí, čo sedeli najbližšie k Siriusovi sa začali uškŕňať ešte viac.
Bola som rada, že sa všetci Blackovi smejú. Všimla som si, že sa mu smeje aj klobúk a to už bolo čo povedať.
" Vráťme sa ale k zaraďovaniu" ozval sa po chvíli klobúk.
" Takže hovoríš, že do Slizolinu nechceš, tak to je potom jasné.... CHRABROMIL" zakričal až mi zaľahlo v ušiach. Od Chrabromilského stolu znel potlesk a hulákanie Jamesa z Lupinom.
" Nemusel si tak strašne ziapať ty starí všivavý klobúk!!" sprdla som klobúk tak hlasno, že sa viacero ľudí začalo znova pochechtávať. Dumbledore sa na mňa pobavene pozrel a Gonagalka už začala podľa jej nebezpečného výzoru chytať nervy. Z úškrnom som sa pobrala k Chrabromilskému stolu, kde som si sadla vedľa Lily. Chalani ma začali tľapkať po chrbte, ale Sirius sa ešte stále tváril ako masový vrah. Naklonil sa ku mne a zasyčal na mňa:
" Tak toto si vypiješ Draková!"
" Pche, už len teba sa bojím Blacku" uškrnula som sa a začala som sa venovať jedlu, ktoré sa z ničoho nič objavilo na stole.
Po výdatnej večeri nás Dumbledore jemným spôsobom vyhodil zo siene a malo sa ísť spať.
Ako sme si vykračovali do klubovne, odrazu nám zahatal cestu veľmi bledý chalan s chladne modrými očami a dlhými vlasmi, ktoré vyzerali, akoby jeho najlepším priateľom bol peroxid vodíka s dvoma gorilami za pätami.
" Aha koho tu máme, Blacka a jeho blbú patriču" uškŕňal sa. Takto sa tam začali urážať ďalej.
Po piatich minútach ma to prestalo baviť. Nahodila som koketný úsmev a pomaly som sa začala k Malfojovi približovať.
" Čo je mačička, chcela by si sa pohrať??" zavrčal mi do tváre a nahodil podľa neho sexy úsmev a prehrabol si vlasy rukou. S tohto gesta asi všetky baby v okruhu kilometra padali na zadok, ale na mňa to neplatilo.
" Ewelyn, nepribližuj sa k nemu..." pokúšala sa ma zastaviť vystrašená Lily.
" Drž hubu ty muklovská šmejdka!" zreval na ňu Malfoy a zase sa začal venovať mne.
Než sa stačil nazdať, alebo čokoľvek urobiť, vymrštila som svoju päsť, ktorá mu pristala rovno na nose. Podľa zvuku som odhadla, že som mu ho zlomila. Skácal sa na zem držiac sa za nos. Pristúpila som k nemu bližšie a chytila som ho za golier. Prirazila som ho k stene. Ešte stále mi pohrával na ústach milí úsmev. Jeho dve gorily sa nezmohli na nič, len na výjav pred sebou tupo čumeli.
" Ešte raz sa priblížiš k mojim priateľom a zabijem ťa!" zasyčala som na neho takým mrazivým hlasom až sa pár zo zvedavcov, čo sa tu zbehlo striasli. Malfoy mlčal a prebodával ma nenávistnými pohľadmi.
" Rozumel si mi jasne?!" spýtala som sa už polo zaduseného Malfoya, ktorí začal chytať fialový odtieň.
" Tak rozumel?!" skríkla som na neho výhražne ale pre istotu som povolila stisk.
" Rozumel som..." povedal priduseným hlasom. Ja som ho postila a merala som si ho zabijáckym pohľadom.
" Nemám rada, keď niekto uráža mojich kamarátov!" povedal som mu.
V tom sa otvorili dvere do veľkej siene a z nich vyšiel Dumbledore.
" Deje sa tu niečo?" spýtal sa nás.
" Nič pán profesor, len malá priateľská výmena názorov" povedala som a šľahla som pohľadom po Malfojovi. Ten sna mňa iba zagánil, ale prikývol a pratal sa rýchlo preč.
Videla som, že nám to Dumbledore nezožral, ale nekomentoval to.
" Tak potom vám prajem dobrú noc." povedal a odpochodoval smerom k jeho pracovni.
My sme sa mlčky pobrali ku Chrabromilskej veži.
"Páni Ewelyn, kde si sa toto naučila? Zvládnuť Malfoya bez prútika je umenie." Divil sa James.
" Vieš Jimmy od malička chodím na box a karate, čiže Malfoy by nemal šancu ani keby si vytiahol prútik." Lupin sa na mňa uznanlivo pozrel a Sirius to nekomentoval vôbec.
" Ďakujem, že si sa ma zastala." Prehovorila Lily a milo sa na mňa usmiala.
" To nestálo za reč, nenechám si predsa urážať kamarátov" povedala som.
" Mimbulus Mimbletonia" povedal Remus.
" Čože?" spýtala som sa prekvapene.
" To je nové heslo do našej klubovne" vysvetlila mi Lily a vošli sme cez portrét veľmi tučnej pani dnu.
Chrabromilská klubovňa bola veľká kruhovitá miestnosť ladená do zlato šarlátova. Všade viseli obrazy, ktoré na nás kývali. Ako mi Lily vysvetlila, na pravo hore sú babské spálne a na ľavej strane sú chlapčenské spálne. Keďže už bolo pol desiatej, pobrali sme sa do našej novej izby. V nej už boli moje dve nové spolubývajúce. Jedna už spala a druhá sa ešte stále vybaľovala. Keď sme vošli dnu, sa ihneď otočila a priateľsky sa na nás usmiala. Bola to tá najčudnejšia baba, akú som kedy videla, ale potom mi trklo, že to bude preto, že je tiež metamorfomágom.
" Ahoj Lily, rada ťa zase vidím." Prehovorila a obrátila svoj pohľad na mňa.
" Ja som Ewelyn Darková" predstavila som sa.
" Ja som Riki Starrightová a tamto to čo chrápe je moje dvojča Rose Starrightová" povedala.
" Ty si Metamorfomág?" opýtala som sa jej nesmelo.
Riki sa na mňa prekvapene pozrela " Ako to vieš? To ti už Lily stačila vykecať čo?" obrátila sa na Lily. Tá iba záporne zakrútila hlavou a tiež na mňa prekvapene pozerala.
" No nie, zistila som so preto ,lebo...." zasekla som sa v prostriedku vety a chvíľu som sa sústredila. Cítila som, jemné mravčenie na hlave a keď som otvorila oči tak na mňa Riki aj s Lily čumeli ako na ufóna.
"...lebo aj ty si Metamorfomág." Dokončila za mňa vetu baba, ktorá sa práve posadila na posteli a čumela na mňa tiež.
" Prečo na mňa takto čudne pozeráte?" Opýtala som sa ich.
" No vieš..." začala nesmelo Lily.
" Metamorfomágov na svete nie je veľa, sú ním totiž len...." ale nedokončila vetu, pretože ju Riki prudko kopla do členku.
Dvojčatá to začali rýchlo zahovárať. Ja som to nechala tak, pretože som vedela, žeby som z nich už nič nevytiahla.
" Ja to z Lily vytiahnem. Či po dobrom, alebo po zlom" pomyslela som si.
" Po začiatočnom predstavovaní a oťukávaní sa sme presídlili na iné, známejšie a istotne príjemnejšie témy ako chlapci, make-up a ďalšie dievčenské blbosti. Kecali sme dlho do noci až sme nad ránom vyčerpané častými záchvatmi smiechu zaspali.


Je to úžasný :) moc prosím další kapitolku :)