close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Stav povídek: Život s Mortym.: jednorázovka desátá 100% (korekce)

kapitola Y - Pravá tvár nevinnosti

26. října 2009 v 8:55 | Aranel van de´Corvin |  Rosalie

Y





Ruce potřísněné krví,
slzy v očích tvých...
Kdo tohle tajemství se dozví,
ten už umřít musí, nejen smí.





Sedela som tam a mlčala. Kleopatra si prestala olizovať labu a svoje veľké modré oči upierala na mňa.

,,Prečo?" šepla som po chvíli.
,,Prečo musím zomrieť? Stačilo by, aby som nepozorovane odišla a..."
,,Už som ti to predsa vysvetľovala" povedala Salvie pokojne.
,,Nezadržalo by ho to. Skôr či neskôr by ťa odišiel hľadať. A potom..."

Odmlčala sa.

,,Rosalie, ja ho milujem! On je jediný človek na tomto svete, za ktorého by som položila život! Jediný, za ktorého by som sa obetovala!"


Netuším, ako dlho som tam sedela. Neviem, ako dlho som premýšľala o jej slovách.

Za oknom zapadalo slnko. Tiene sa predlžovali.
Kruh dňa sa opäť uzatváral.

Salvie stála s tvárou obrátenou k slnku, ktoré vrhalo na jej bledú pokožku krvavé odlesky.

Bola taká nádherná...

Vyrušilo nás zaklopanie.

,,Otvorím" povedala Salvie a prešla k dverám.

,,Ahoj! Čo tu toľko robíš?" opýtal sa Darius, keď odomkla a otvorila.
,,Ale, len sa rozprávame. Je to dôležité" usmiala sa.
,,Nachystal som večeru" oznámil upír.
,,Poď sa najesť, kým to nevychladne."
S týmto ju pobozkal a odišiel.

,,Ideš?" otočila sa Salvie na mňa so svojou zvyčajnou nevinnosťou. Ja som však i tak nedokázala z hlavy dostať ten obraz, ktorý sa mi naskytol pred pár hodinami. Tú jej desivú stránku...

,,Mm" pokrútila som hlavou.
,,Nie som hladná."

Salvie sa len usmiala, vyšla z izby a zavrela za sebou dvere.

Prešla som k oknu a otvorila ho.

Jemný vánok mi strapatil vlasy. Slnko viselo len kúsok nad obzorom.
Hľadela som doň.

A uvedomila som si, že ho vidím naposledy.

Nebola som schopná Salvie v jej zámere zastaviť.
Nebola som schopná zabrániť mojej vražde.

Po lícach mi začali stekať slzy. Dopadali na podokenicu a tam sa v jasnočervených lúčoch ligotali ako malé kvapky krvi...

Pochopila som, ako veľmi Dariusa miluje. Ako jej na ňom záleží.

A že ja som jediná prekážka, ktorá stojí v ceste jej šťastiu.

Nedokázala som ďalej brániť jej životu s ním.
Dokonale som totiž chápala, ako sa cíti...

Spomenula som si, aký to bol pocit, keď som sledovala, ako dedinu za mnou pohlcujú plamene.
Aký to bol pocit, keď som si uvedomila, že svojich rodičov ani sestru už zrejme neuvidím...

Vtedy sa mi zrútil svet.

Nebola som vydesená. Bola som úplne na dne.
Nemohla som dýchať; bolo to, akoby ma čosi stískalo strašnou silou, silou, s ktorou som nedokázala bojovať.
A poddať sa jej bolo bolestnejšie, ako som dokázala uniesť.

A keď sa mi podarilo konečne sa postaviť na nohy, znovu mi zobrali tých, ktorých som milovala.

Ďalšia bolesť, ďalšia krutá rana...

Uvedomila som si, že tak isto sa teraz musí cítiť ona.
Znovu našla lásku, a zase má o ňu prísť?


Sklonila som hlavu a rozplakala sa.
Vedela som totiž, čo to znamená.

Zomriem.

Nedokázala by som žiť s vedomím, že som niekoho pripravila o šťastie. Že som niekomu zničila život.
Pretože keby som ich od seba oddelila, určite by sa to stalo.
A ja som pochopila, že jediné východisko je to, o ktorom hovorila Salvie.

Moja smrť.


Sklonila som sa a uvoľnila som dosku pod mojimi nohami. A vytiahla odtiaľ svoju bábiku.
Vedela som, že ak jej ju dám, vynesiem tak nad sebou ortieľ smrti.
No ja som sa nebála.

Prvýkrát v tomto svete, prvýkrát v mojom živote som bola ochotná, prvýkrát som bola pripravená zomrieť za niekoho iného.
Zomrieť za ich šťastie.
Za šťastie druhých.

A týmto uvedomením akoby sa vo mne prelomila ďalšia brána. Ďalšia brána, ktorá mi znemožňovala naplno si uvedomiť podstatu a cenu života.

Hľadela som na svoju bábiku.
Usmiala som sa.
Pohľadom som skĺzla na malú napodobeninu Dariusa.

Áno, mohla som jeho bábiku zobrať a rozviazať obe šnúrky, mohla som sa pokúsiť niečo spraviť, no neurobila som to.
Bála som sa.

Nebola som necromancer, nevyznala som sa v čiernej mágií a už tobôž nie vo WooDoo. A čo keby som ho tak zabila? Čo keby... ?

Nie, ja som to jednoducho nedokázala.
A tým sa vytratila aj posledná nádej...
,,Zdá sa, že je koniec" šepla som.

Koniec.

Toto slovo malo v sebe čosi vzrušujúce.

Ozvalo sa zaklopanie.
,,Môžem ďalej?"
Prešla som cez izbu a otvorila dvere, za ktorými stála Salvie.
,,Poď dnu" povedala som pokojne.
Znovu som prešla k oknu.

,,Západ slnka je nádherný, však?" šepla som a pozrela na ňu.
Prikývla.

Vo výraze jej tváre bolo čosi neisté.

Opäť som sa otočila k preskleným tabuliam obloka.

,,Myslím, že by si ho mala sledovať s Dariusom" povedala som.
,,On ťa naozaj miluje. Nie je to súcit. Už len to, že sa tvojou smrťou trápil ešte vtedy, keď som navštívila jeho dom ja nasvedčuje, že jeho láska je skutočná."

Obrátila som sa a pristúpila som k nej.
Podávala som jej svoju bábiku.

,,Tu máš. Myslím, že toto je tá najlepšia vec, akú môžem spraviť."

Zatvárila sa šokovane, no prijala ju.
Ja som sa znovu otočila k oknu.

Vedela som, že zomriem. No bola som s tým zmierená.

Nebolo to ako vtedy, keď som chcela spáchať samovraždu.
Nie, to som spravila nepremyslene, z náhleho podnetu, z trucu.
Toto bolo iné.

Uvedomovala som si, že neviem, čo ma čaká po smrti.
Že to bude skutočný koniec.
Že to už nebudem môcť zvrátiť.
Chápala som, že potom už Ríšu nezachránim.

No ak sa to má stať, stane sa to pomyslela som si.
Aj keď sa tomu budem snažiť vyhnúť. Preto je lepšie zomrieť takto. Bez strachu, s hlavou hrdo vztýčenou.

Ja som sa totiž naozaj nebála.
Už nie...

Otočila som sa a pozrela na Salvie.

,,Si naozaj pripravená zomrieť?" opýtala sa vážne.
Rovnako vážne, no úplne pokojne som prikývla.

,,Poď za mnou" povedala a vyšla na chodbu.
Nasledovala som ju.

Salvie prešla k izbe vedľa a spod šiat vytiahla kľúč, ktorý mala zavesený na retiazke na krku.

Odomkla a vošla dnu.
Išla som za ňou. Dvere sa za mnou zatvorili s desivou definitívnosťou.

Miestnosť vyzerala presne tak, ako som ju videla naposledy.
Nepreniknuteľná, strašidelná, presiaknutá čudným, zeleným svetlom a tentoraz aj ťažkou vôňou krvi.

Vtedy sa stalo niečo, čo som nečakala.
Salvie sa začala smiať.

Nebol to však normálny smiech.
Tento smiech bol šialený.

Stála som tam a hľadela na ňu nevediac, čo si mám o tom myslieť.

Keď sa ku mne zase otočila, ostala som v šoku.
Po pokojnom, milom a nežnom výraze nebolo ani pamiatky.
Jej tvár bola opäť desivá, chladná, šialená...
Zamrela som a mala som pocit, akoby ma obliali studenou vodou.

,,Vedela som, že mi nakoniec tú bábiku dáš!" chichotala sa.
,,Vedela som, že po tom, čo ti poviem to o mne a Dariusovi, spravíš to, čo budem chcieť!"

Nerozumela som.

,,Tým chceš povedať, že si klamala? Že... že to nebola pravda?" šepla som.
Sladko sa na mňa usmiala.
,,Ale nie, Rosalie. Hovorila som ti pravdu. Každé jedno slovíčko bolo pravdivé."

Prešla ku stolu a zobrala z neho nôž. Zachvela som sa.

,,Pred piatimi mesiacmi bol za mnou Rhiion" usmiala sa desivo.
,,Navštívil ma sám vládca osobne. Povedal mi, že si prišla. A požiadal ma, aby som mu pomohla."

Prešla k oknu a z podokenice zobrala pohár s krvou. Vrátila sa späť k stolu a naliala zopár kvapiek bábike na ústa.
Zrazu som sa cítila čudne otupená.

,,Povedal mi, že ak ťa zabijem, vráti mi Dariusa. Že Darius tu so mnou zostane. A budeme spolu žiť šťastne. Naveky."

Pozrela na mňa.
Zatackala som sa a musela som sa chytiť knižnice, aby som to ustála.

,,Všetko, čo som ti povedala, bola pravda" pokračovala.
,,Len som niektoré veci vynechala."

Pochopila som.

Rhiion jej sľúbil Dariusa výmenou za môj život...

Sklonila som hlavu.
Z očí mi vytekali slzy a padali na čiernobielu podlahu.

,,Chápeš, však?" ozvala sa zrazu Salvie potichu, temer prosebne.
,,Rozumieš tomu, prečo som to urobila... ?"

Hľadela som jej do očí.
Nemohla som nechápať.

Ten pohľad jej stačil.

,,Ďakujem, Rose" usmiala sa.
,,Vedela som, že mi budeš rozumieť. Ja.. ja ho milujem a... Nikdy ti to nezabudnem" hovorila milo, vďačne.
,,Vieš, chcela som ťa mučiť" priznala sa s ospravedlňujúcim úsmevom.
,,No nebudem. Za to, aká milá si ku mne bola. Za to, čo si pre mňa spravila. Ďakujem ti" šepla, a vrazila nôž bábike do brucha.

Najskôr som necítila nič. Vôbec nič. Len som tam stála a hľadela na Salvie, ktorá mi pohľad opätovala.
Až po asi desiatich sekundách som zacítila príšernú pálčivú bolesť.

Vykríkla som a padla na podlahu.

Tá bolesť bola... silná.
Silnejšia ako čokoľvek, čo som doteraz cítila. Zranenia, ktoré mi spôsobil Tieň sa oproti tomuto zdali len ako nepatrné odreniny.
Mala som pocit, akoby mi do tela znovu a znovu vrážali dlhý, ostrý dobiela rozžeravený nôž...
Nedokážem to dobre popísať. Museli by ste to zažiť. A to ja neprajem nikomu.

Zdvihla som hlavu s očami plnými sĺz.

Salvie tam stála s úsmevom na tvári.

Vyzerala tak nevinne...
Tento obraz však narúšala bábika s nožom zapichnutým v tele v jej ruke.

Cez slzy som videla, ako ten nôž vytrhla z môjho tela.

Áno, z môjho.

Bola som to totiž ja, kto cítil bolesť.

Kto umieral.

Znovu som vykríkla a cítila som, ako sa mi z úst vyvalil prúd teplej krvi a z očí slzy.
Zrazu som sa nedokázala nadýchnuť...

Ležala som na boku a sledovala jasnočervenú, spenenú krv, ako mi vyteká z úst a na zemi tvorí kaluž.

Plakala som.

,,Zbohom, Rose" povedala Salvie s kľudom, ktorý ma aj v smrti desil.

Spomenula som si na Dariusovu bábiku pod podlahou v mojej izbe.
Teraz som pochopila, prečo sa tak správal.

Tou šatkou okolo očí ho zaslepila, takže nevidel nič, okrem nej.
A tou modrou stužkou zviazala jeho srdce...

Nemusela si to robiť pomyslela som si v bolestiach.
On by pri tebe zostal tak či tak. Nemusela si, Salvie...

Z úst sa mi vyvalila ďalšia krv.

Je jej príliš veľa uvedomila som si.
Toto nezvládnem...

Miestnosť sa mi rozplývala pred očami.
Zazdalo sa mi, že počujem výkrik. Môj však nebol...

,,Zbohom, Sal-vie... Zbo-hom... Da- Darius..." šepla som z posledných síl nečujne, sotva pritom pohybujúc perami.

Potom som upadla do milosrdného bezvedomia.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lenny Vampire Lenny Vampire | E-mail | Web | 29. července 2010 v 18:35 | Reagovat

chudák Rose... :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama