close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Stav povídek: Život s Mortym.: jednorázovka desátá 100% (korekce)

kapitola Z - Koniec (konec první části)

26. října 2009 v 8:57 | Aranel van de´Corvin |  Rosalie


Z





Pútnik časom v minulosti
stratený.
Koľko ešte nocí, koľko dní?
Ako dlho čakať mám
na vykúpenie?
Tento svet len trápenie...

Zdalo sa, že plameň tvoj
moju sviečku zapáli.
Nestalo sa.
Mizne v diali...
A ja?
Zostávam.
Stratená v spomienkach,
kde život bol len rozprávka
písaná perom básnikovým.

Môj život len machuľa
na inak čistej strane.
Nemôžem sa vrátiť.
Moje hriechy splatiť
mi len zostáva...





Miestnosť bola tmavá a desivá. Temnejšia ako noc za oblokmi... Akoby čosi, čosi nepredstaviteľne temné pohlcovalo svetlo sviečok a nahrádzalo ho temnotou...

Dvere sa rozleteli. Stál v nich muž.

Vyzeral byť vydesený.
Horúčkovito sa rozhliadal, akoby niečo hľadal...

Pohľad mu padol na ženu stojacu uprostred izby. V ruke držala bábiku.

,,Salvie, kde je? Čo si jej spravila?"

Jeho hlas bol zúfalý.

Žena sa milo, nevinne usmiala, no nepovedala nič.
Spravil krok k nej.

Vtedy mu pod nohami čosi začľapkalo.
Pozrel dolu.

,,NIE!"

Pohľad mu padol na dievča ležiace pri jeho nohách.

Dlhé červené vlasy malo rozhodené okolo tela v ohnivom vejári. Jej tvár bola bledá a zvláštne pokojná.
Z úst jej vytekal pramienok krvi a napájal tak kaluž, ktorá sa vytvorila okolo jej hlavy.

Muž padol na kolená.
,,Prečo... ?" šepol.
,,Prečo si to urobila... ?"

Do očí sa mu nahrnuli slzy.

Salvie k nemu podišla a kľakla si k červenovlasej žene z druhej strany.

,,Viem, že ťa to zobralo, Darius" povedala a nežne sa naňho usmiala.
,,Ale je to len pre nás! Teraz už nebudeš musieť bojovať proti Rhiionovi! Budeš naveky so mnou!"

Darius tam kľačal so sklonenou hlavou.

,,Dalo... Dalo by sa ju ešte zachrániť?" spýtal sa pošepky.

Salvie si premerala dievčinu pred sebou.
,,Áno, eventuálne ešte hej" skonštatovala.

,,Ako?" opýtal sa.

Podozrievavo naňho pozrela.

,,Načo to chceš vedieť?"

Neodpovedal.

,,Toto nie je riešenie, Salvie. Tým, že ju zabiješ, sa nič nezmení. Nezostal by som s tebou..." šepol po chvíli.

Salvie zdesene vyvalila oči.

,,Čo- čože?"
Jej hlas mal panický podtón.

,,Pre- prečo? Veď... veď ťa milujem! Ty miluješ mňa!"

Zodvihol hlavu a pozrel jej do očí.

,,NIE!" zvreskla.
,,Čo... Čo si spravil s mojou bábikou?!"

Smutne sa usmial.

,,Mal som pravdu. Ty nie si Salvie."

Nechápavo naňho hľadela.

,,A- ako to myslíš? Som Salvie! Som tá istá Salvie, ktorú si chcel požiadať o ruku! A teraz to môžeš spraviť! Môžeme byť navždy spolu!"

Pokrútil hlavou.

,,Nemôžeme, Salvie."

Akoby pre ňu tieto dve slovíčka znamenali rozsudok smrti.

,,A- ale Darius! Ja ťa milujem! Všetko toto je len kvôli tebe! Aby sme mohli žiť šťastne!"

Vyskočila.

,,Čo to nechápeš?! Ja ťa chcem! Chcem ťa pri sebe naveky! Všetko čo som zažila, čo som urobila, bolo len pre teba! Len pre nás!"

Stále tam kľačal a smutne na ňu hľadel.

,,Ja viem, Salvie. Viem..." šepol.
Na tvári sa jej na moment roztiahol úsmev.
,,Ale my nemôžeme byť spolu."
Úsmev okamžite zmizol a vystriedal ho šok.

Pozrel hore, do jej zdesených očí.

,,Ty nie si tá Salvie, do ktorej som sa zamiloval."
Hľadel na ňu so smútkom, no pevne.

,,Tá Salvie, ktorú som miloval, ktorú som chcel požiadať o ruku zomrela v ten deň, keď bol zničený jej dom. Keď bol zabitý jej otec."

Obaja mali v očiach slzy.

,,Ty si len kópia tej Salvie. Krutá, chladná a vôbec nie nevinná kópia."

Pokrútil hlavou.

,,Pôvodná Salvie by nikdy nedokázala spraviť niečo také" kývol smerom k dievčaťu ležiacemu na podlahe.
,,Nedokázala by zabiť."

Salvie tam len stála a hľadela na muža kľačiaceho pred ňou.

Po chvíli sklonila hlavu.

,,Vedela som to" šepkala a celá sa triasla.
,,Ja som to vedela!"

Pozrela naňho.

Výraz jej tváre bol desivý, šialený, zmučený.
On však neuhol pohľadom, nezľakol sa.

,,Kam si dal bábiku?"
,,Na bezpečné miesto."

Na chvíľu sa rozhostilo ticho.

,,Chápem" povedala nakoniec.
,,Ty so mnou nezostaneš, však?"

Tón jej hlasu bol zvláštne zmierený.

,,Nie."

,,Chápem..." zopakovala.
,,No nemôžem dovoliť, aby si žil inou. Nemôžem to dopustiť."

Prešla ku stolu a oprela sa oň.

,,Vieš, Darius" začala.
,,Ja... Bola som tehotná."

Pozrela naňho.

Šokovane na ňu hľadel.

,,Nie..."
,,Ale áno."
Smutne sa usmiala.

,,Ja... Nevedela som to... vtedy."

Pokrútila hlavou.

,,Keby som to vedela, nepokúšala by som sa zachrániť otca, ale naše dieťa. Nepokúšala by som sa zastaviť ten šíp..."


Darius tam kľačal a po tvári mu stekali slzy.
Potom sa postavil a spravil krok smerom k nej.
Vystrel ruky, akoby ju chcel objať, no vzápätí sa zarazil.

Ruky mu znovu klesli.
Zvesil hlavu.

,,Mrzí ma to, Salvie" šepol.
,,Nemôžem..."

Pozrel na ňu temer prosebne.

,,Pochop. Po tvojej smrti som svoj život zasvätil boju proti Rhiionovi. Proti tomu, ktorý mi ťa vzal. A teraz, keď som ťa znovu našiel zisťujem, že aj ty si na jeho strane... Nie si to ty, Salvie" pozrel jej do očí.

,,Nikdy si takáto nebola. Nebola si krutá, nevyžívala si sa v bolesti, v utrpení-"
,,Niečo také človeka zmení!" skočila mu do reči.
,,Poznamená!"

Pokrútil hlavou.

,,Aj ja som stratil niečo, čo som miloval. Myslel som si, že už nežiješ!"

V očiach mala slzy.
,,Ty si nezomrel" šepla.

,,Bolo to, akoby som zomrel."
Aj on šepkal.
,,Chcel som byť mŕtvy!"

Hľadel na ňu.

,,Mohla si ma vyhľadať. Mohla si použiť svoje znalosti na to, aby si ma našla, nie na to, aby si týrala druhých!"

Pevne jej pozrel do očí.

,,Toto je koniec, Salvie. Koniec tvojho ovládania ma. Koniec WooDoo."

Opäť si kľakol k dievčaťu ležiacemu na zemi.

,,Salvie, ktorú som chcel požiadať o ruku, zomrela v ten deň, kedy som začal nový život. A Salvie, ktorá sa zrodila potom, hoci možno má jej telo, jej spomienky, nie je tá istá."

Zdvihol k nej prosebný pohľad.

,,Prosím ťa o jednu vec. Apelujem na Salvie, ktorú som miloval; prosím, pomôž jej!" zašepkal a chytil za ruku ženu, ležiacu v kaluži krvi na studenej zemi.

Pri tom dotyku sa jemne zachvel. Jej ruka bola taká ľadová...

,,Vieš, že ju ešte môžeš zachrániť. Prosím!"

Hľadela naňho tvrdo, temer opovržlivo.

,,Nemôžem ťa mať, Darius" povedala s desivým pokojom.
,,A keď ťa nemôžem mať ja, nebude ťa mať nikto!"

Pomaly prešla na druhú stranu miestnosti a odniekiaľ vytiahla meč.

Darius na ňu smutne hľadel.

Pochopil...

Pokojným krokom sa zase vrátila k nemu.

,,Salvie, toto nerob" šepol.
,,Toto nie si ty. Ty si iná."

Pokrútila hlavou.

,,Toto som ja, Darius. Áno, zmenila som sa. Ale som to ja. A ja nechcem, aby mi čokoľvek stálo v ceste!" hovorila, zatiaľ čo prechádzala popri dievčaťu k upírovi.

,,Myslela som si, že keď ma znovu nájdeš, budeš šťastný. Že so mnou zostaneš. Že budeme žiť šťastne naveky."

Zastala. Týčila sa priamo nad ním s mečom v ruke.
Až teraz si naplno uvedomil, ako sa zmenila.
Že je vlastne úplne iná...

,,Nie je to možné" pokračovala, ,,a ja to viem. Chápem."
Zdvihla meč nad hlavu.

,,Salvie, nerob to" zašepkal.

,,A prečo nie? Zabijem ťa a Ríša bude Rhiionova. Potom totiž zomrie aj ona" s úsmevom kývla k bezvedomému dievčaťu.

,,Zbohom, Darius."

Pohľad jej modrých očí bol pokojný. Netrápilo ju, že ide zabiť muža, ktorého milovala viac, ako svoj život...

Zahnala sa.

Darius bleskovo vyskočil.

,,Nemáš meč" zasmiala sa.
,,Nemôžeš sa brániť. Nemal by si to skúšať! Keď sa nebudeš brániť, spravím to rýchlo. Ani sa nenazdáš a bude koniec..."

Znovu odskočil, pretože po ňom zase sekla.

,,Salvie prestaň!"
,,A prečo? Je to zábava!"

Darius sa pokúsil dostať k nej a meč jej vytrhnúť, no bola príliš rýchla.

Znovu sa rozosmiala tým zvláštnym, ľadovým smiechom.

,,Nedokážeš ma poraziť!" šepla desivo.

Darius sa znepokojene pozrel smerom k dievčine ležiacej na zemi.
Bál sa skôr o ňu, ako o seba...

,,Salvie, prosím!"

Všetky prosby boli márne. Pochopil, že sa už rozhodla.

Darius rýchlo uskočil ku dverám aby sa vyhol švihajúcej čepeli Salviinho meča.

Ona preskočila červenovlasé dievča a zastala tesne pred ním.

,,Salvie..." šepol.

Salvie sa len usmiala a sekla.

Darius jej meč na poslednú chvíľu zachytil.

,,Prosím, prestaň..."

Vedel, že ju dlho nezadrží. Bola príliš silná, aj na upíra...

Vtedy prudko potiahla rukoväť meča a on stratil rovnováhu, no meč i tak nepustil. Zacítil, ako mu čepeľ porezala ruky.

Prekvapilo ho to.

Obaja prešli kúsok dozadu.

,,Zbohom, láska" usmiala sa Salvie a mykla mečom, aby ho uvoľnila.
Darius sa však pokúšal zbraň aj naďalej držať.

Toto spôsobilo, že meč sa čudne zvrtol a otočil sa proti Salvie.

A ona sa pošmykla.

Pošmykla sa na krvi dievčaťa, ktoré ležalo za ňou.
Na krvi tej, ktorú chcela zabiť.

Ani ona, ani Darius nestihli zareagovať včas.

A Salvie celou váhou dopadla na čepeľ meča...

Prekvapene vydýchla, keď sa jej ostrie vnorilo do tela.

,,Čo to... ?"

Tackavo ustúpila.

Meč, ktorý ešte vždy držal Darius s nechutným mľaskavým zvukom opustil jej vnútro spolu s prúdom tmavočervenej, skoro až čiernej krvi, ktorý zasiahol šokovaného upíra.

,,Nie" šepol.
,,Nie..."

Pomaly sa zosunula na zem.

,,NIE!"
S výkrikom k nej priskočil.
Meč s cvengotom dopadol na dlážku.

On si položil jej hlavu do lona a zdesene na ňu hľadel.

,,Salvie... Salvie, prosím, nie... Prosím..." šepkal a jeho slzy dopadali na jej tvár.

Usmiala sa.

,,Asi... to bol osud" uškrnula sa.

,,Čo... ?"

,,To, že... ma nakoniec... zabiješ ty" usmiala sa.
,,Aj... aj keď... istú rolu v tom zohrala aj Rosalie."

,,Salvie, prosím..."

,,Choď... ku knižnici" zašepkala.

,,Nie... Už nič nehovor" prosil ju.
,,Še- šetri si sily" šepol aj on potláčajúc vzlyky.

,,Na... spodnej polici... úplne... úplne vľavo je kniha... viazaná v... čiernej... koži" hovorila aj napriek jeho slovám ďalej. Ťažko, sípavo.
,,Je... v nej niečo... čo by... čo by ju... mohlo... zachrániť."

,,Čo mám robiť?" spýtal sa s očami plnými sĺz.

,,Zachráň... ju" šepla.

,,A- ale čo ty? Nemôžem predsa... Nemôžem ťa tu nechať! Nemôžem..."

,,Nemôžeš zachrániť... obe" hovorila ďalej. Pomaly jej začal dochádzať dych.
,,Ja... mám... zomrieť, cítim... to. Ona... ešte nie. Ona má... žiť."

,,Sal- vie..."

,,Je to... tak dobre..."
Jej slová boli pokojné, zmierené.

,,To... to ona mi dala tú... bábiku.... Ona... sama prišla a... obetovala sa za... za nás... Ona je... hrdinka. Nezaslúži si... takto... zomrieť."

Vyvalil oči.

,,Ako- ako to myslíš?"

,,Pove- povedala, že... že máme... byť... byť spolu... šťastní."

Salvie zakašľala a z úst sa jej vyvalila krv podobne, ako pred chvíľou Rosalie.

Darius sa rozplakal.

,,Prečo? Prečo sa toto muselo stať? Prečo... ?"

,,Všetko... Všetko má... svoj... význam" šepkala Salvie z posledných síl.
,,Vi- viem, prečo... so mnou nemôžeš... zostať... A nie- nie je to len pre-to... lebo som... s Rhiionom" usmiala sa.
,,Mrzí ma... to... Mrzí ma, že... že som vám spôsobila... toľko... ťažkostí. Ale... aspoň... aspoň som jej... vyliečila... tú... nohu" zasmiala sa. Ten smiech však vyvolal ďalší záchvat kašľa a ďalší prúd krvi...

,,Želám vám... veľa... šťastia..."
Salviin hlas už bol sotva počuteľný.

,,Zbo- zbo-hom..."

Oči sa jej zatvorili.
Mladá žena vydýchla naposledy.

O pár sekúnd sa jej telo rozpadlo na jemný prach, ktorý prekĺzol Dariusovi pomedzi prsty.

Upír sa úplne zrútil.

Mĺkvym domom sa niesli jeho vzlyky.


Darius však zrazu začul akési zamraučanie.
Obrátil sa.

Vo dverách stála čierne mačka.

Jej srsť sa vo svetle sviečok nádherne, modro leskla.

No keď sa upír zahľadel do jej očí, ostal v šoku.

Mala rovnaké modré a prekrásne oči ako Salvie.

Nestihol sa ani poriadne spamätať, keď mačka prebehla popri ňom a sadla si k Rosalinej hlave.
Uprela naňho svoje prenikavé oči a čakala.

Vtedy sa Darius spamätal.

,,Máš pravdu" šepol.

Utrel si slzy, vstal a prešiel k dievčaťu.
Sklonil sa k nej a chytil ju za zápästie.

Na pár okamihov, pár desivých okamihov mal dojem, že je mŕtva, že je koniec...
No potom zacítil, že jej srdce ešte bije.
Slabo, sotva citeľne, no bije.

,,Vďakabohu" šepol a rýchlo prešiel ku knižnici, ako mu kázala Salvie.

Knihu našiel temer okamžite.

Znovu sa vrátil k bezvedomej Rosalie.

,,Ďakujem" pošepkal mačke, ktorá len ticho mňaukla.

Potom zobral bezvládne dievča nežne do náručia a vyšiel z izby s Kleopatrou v pätách.


~*~*~


Veľká drevená brána sa otvorila a do jasných slnečných lúčov vykročili dve postavy.

Muž a žena.

Obaja mali cez plecia prehodené ľahké čierne plášte, ktoré však boli teraz rozopnuté.

A obaja mali meč a luk s tulcom šípov.

Ich vlasy viali vo vetre.

Žena niesla v náručí čiernu mačku.

Prešli do stajne a o chvíľu odtiaľ vyšli na chrbtoch koní.

,,Myslím, že to stálo za to" šepla Rosalie.
,,Áno. Určite."

Darius popohnal Diavola a cvalom vyrazil smerom na východ.
Rosalie ho hneď nasledovala, zatiaľ čo Kleopatrina hlava vykúkala z jednej zo sedlových káps.

Nie pomyslela si Rosalie, keď sledovala upíra na koni pred sebou.
Nebolo to márne. Nebolo to zbytočné.

Vzhliadla k slnku a odrazu vedela, že všetko bude dobré.

Že sa už nemusí báť. Pretože čokoľvek sa má stať, stane sa to.


Poslednýkrát sa obzrela k domu, z ktorého práve vyšli.
A zazdalo sa jej, akoby za jedným oblokom videla čiusi tvár a závoj plavých vlasov.

Usmiala sa.

Potom sa otočila, popohnala Angiola a dobehla Dariusa.

A spolu cválali v ústrety novým dobrodružstvám.

V ústrety novému životu.

A možno aj v ústrety smrti.

Ktovie.

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Věříš v nadpřirozené bytosti?( Upíři, vlkodlaci...)

Ano
Ne

Komentáře

1 Lenny Vampire Lenny Vampire | E-mail | Web | 29. července 2010 v 19:18 | Reagovat

to bylo ale napínavé... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama