close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Stav povídek: Život s Mortym.: jednorázovka desátá 100% (korekce)

1. kapitola

21. listopadu 2009 v 13:31 | Aranel van de´Corvin |  Život zrodený z legendy mágie
A je tu první část. =o)

Výcvikové stredisko, kde sa náš hlavný hrdina nachádza od svojich jedenástich rokov, je uprostred Rakmúnskych lesov. Asi dve hodiny od tábora stojí pevnosť mŕtvych duší. Podľa legendy pevnosť vybudovali mocný mágovia asi pred 1000 rokmi. Časom bolo mágov čoraz menej a pevnosť bola čoraz opustenejšia. Nakoniec zostal nažive iba jeden jediný mág. Ak by bol nažive, mal by približne 106 rokov. Meno tohto legendárneho čarodeja pozná každý človek, čo aspoň trochu pozná históriu Srikalusty. My tohto mága poznáme pod menom Koloblesť, no jeho dávny kolegovia poznali jeho skutočné meno. Meno, ktorého vlastník ovplýval nepredstaviteľnou mocou.
Zomrel tento jedinečný mág ako sa hovorí?
Ak zomrel, čo zanechal budúcej generácii?
Bolo jeho meno skutočne tak mocné?


Volám sa David. Aspoň pre mojich známych som David. Nie je to moje rodné meno, ale meno, ktoré mi daroval môj prvý učiteľ a zároveň prvý človek, ktorého som mohol nazvať rodinou. Tom, tak sa volal môj učiteľ, ma učil hlavne samostatne myslieť. Myslím, že vďaka tomu som sa stal tým, kým som teraz. Nemajte mu to za zlé. Učil ma len ako prežiť v tomto skazenom svete. Aby som mohol začať rozprávať o svojom živote, potrebujete vedieť všetko od začiatku. Niečo som sa dozvedel od Toma a niečo som si musel zistiť na vlastnú päsť. Nie všetci s tým pravdaže boli spokojný.

Na moje zážitky zo života keď som bol malý si nerád spomínam. S niektorými z nich som si sám nie som istý a tak to poviem v skratke. Cibuti- otrokári, ktorý unášajú a potom predávajú deti, ma uniesli z rodiny keď som mal asi dva roky. Rodičov si nepamätám, ani neviem kde som býval. Cibuti sa ma snažili predať čo najdrahšie, ale bol som zatiaľ veľmi malý na predaj. Tri roky som u nich strávil učeným sa základných životných činností. Chodenie, rozprávanie, počúvanie a porozumenie.
V piatich rokoch mi konečne našli majiteľa. Bol ním na prvý pohľad prísne sa tváriaci postarší muž, ktorý bol nepochybne bohatý. Volal sa Tom. Vlastnil jeden voz a štyri najlepšie kone. Ako som neskôr zistil, bol to ten najláskavejší muž na svete, akého som stretol. Tom ma kúpil, lebo mu ma bolo ľúto. Nemal žiadnych potomkov a o mňa sa staral ako o vlastného syna. Ja som sa aspoň na niekoľko rokov cítil byť niekym milovaný. Tom sa zľutoval nad každým tretím otrokom, ktorého sme cestou stretli. Odkúpil ich od Cibutov a ponechal im slobodu. Za slobodu mu nemohli sľubiť nič viac, ako to, že ak budeme raz potrebovať pomoc, budeme u nich vítaný. Všetci títo bývalí otroci sa nasťahovali do východného mesta s hornatým povrchom. To mesto nesie názov Lle anta amin tu? Ale aký je to názov pre mesto, keď je otázka v mene. Preklad tohto mena mi raz prezradil Tom. Znamená to: "Potrebuješ pomoc?". V mape a v reči sa používa len skratka tohto mena, takže všade poznajú iba názov Laat. Tom si ma ako jediného zo všetkých otrokov nechal u seba. Až dnes viem dôvod, prečo tak spravil. Nebudem však hovoriť dopredu. S Tomom sme cestovali po celej Srikaluste. Navštívili sme Albiu, Prik, Suras, Takru a mnoho ďalších, menej významných, miest. Boli sme takmer všade. Po ceste sme stretávali rôzne kočovné spoločnosti, lesníkov, vojakov a veľa ďalších. Každý z nich ma niečo naučil. Mne sa to neprotivilo ako iným deckám v mojom veku, pretože ma učili hravou formou. Tom ma učil starať sa o kone a aj jazdiť na nich. Trénoval moju myseľ aj pamäť. Po večeroch mi rozprával legendy, povesti alebo aj rozprávky. Niekde uprostred sa zastavil a povedal mi, že mám slovo za slovom zopakovať čo pred chvíľou rozprával. Kým som to nezvládol, išiel som spať z prázdnym žalúdkom. Slovnú zásobu som mal lepšiu ako 55- ročný rozprávač. Aj keď,... túto výhodu, či schopnosť som nevedel ešte dlho využívať. Jednu noc mi rozprával legendu o pevnosti mŕtvych duší a o Koloblesťovi a jeho legendárnych činoch. Slovom aj spomenul, že ak sa mladý ľudia v minulosti chceli učiť za mágov, museli prežiť 10 rokov vo výcvikovom tábore. Spomenul aj kde sa jeden tento tábor nachádza. Kým som počúval, predstavoval som si seba ako mocného čarodeja, ktorému všetci bez odvrávania slúžia. V našom svete žiadna mágia nie je. Existuje len v príbehoch a v našej minulosti. Pred viac ako sto rokmi po svete možno behal nejaký čarodejník, ale tí už dávno vyhynuli. Náš strach pred neznámymi vecami ich odvial zo zemského povrchu.
O necelý mesiac sme zistili, že Tom má nevyliečiteľnú chorobu. Predali sme voz a nechali sme si len dva kone. Aj keď sme zaplatili vysokú cenu, liečitelia si nevedeli rady. Týždeň po mojich desiatich narodeninách Tom zomrel. Zanechal mi Silvu a Tróna. Dva naše posledné kone. Trón mi utiekol hneď prvú noc a Silvu by som sám len ťažko uživil. Veď som mal len desať rokov. Nevedel som sa ani o seba samého postarať. Nechal som ju u jedného hospodského, ktorý sa o ňu bude zadarmo starať, ak im ju nechám na vozenie hostí. Že vraj tu už dlho nemali takú peknú a schopnú kobylu. Asi dva mesiace som žil ako žobrák. Spamätával som sa z Tomovej smrti, ak chcete. Naučil som sa obstojne klamať a kradnúť. Jedlo som žobral od bohatých aj chudobných. Občas kňazi rozdávali chlieb zadarmo ak som vedel odrieknuť nejakú modlitbu. Noci som trávil v kostoloch ak som nevyžobral dostatok peňazí na nocľah v hostinci.
Raz som bol na nedeľnej omši aby som vyhral jednu stávku. Kázeň som nepočúval, len som sa snažil byť neviditeľný. Ale začul som rozhovor dvoch starších dám. Hovorili niečo v zmysle: "Už to dlhšie nevydržím, nemôžeš sa takto večne správať. Mala by si spomínať na príjemné chvíle ktoré ste spolu v živote strávili a nie sa takto utápať v žiale. ". Najprv som tomu nevenoval pozornosť, ale neskôr som si spomenul. Tom ma učil, že v živote by som sa nemal zaoberať dávno stratenými vecami a mal by som sa pohnúť ďalej. Celý deň som rozmýšľal, kam by som mohol ísť. Najviac sa mi pozdávala armáda, ale ak by som tam zomrel, nikto by si na mňa nespomenul. Ja som chcel byť slávny. Slávny a bohatý. Nechápte ma zle. Nenamýšľal som si, že by sa tak mohlo stať. Ale kto nechcel byť aspoň raz v živote mocný? Vtom som si spomenul na výcvikové stredisko a mágov. Hoci som ešte stále neveril, že mágia existuje, chcel som veriť. Chcel som veriť Tomovi a jeho príbehom. Moju myseľ opantal nový cieľ neľahkej cesty životom. Nasadol som na Silvu a vyrazil som za prvým veľkým dobrodružstvom môjho skromného života.


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ewelyn Dark Ewelyn Dark | Web | 21. listopadu 2009 v 14:57 | Reagovat

kraAAASNEE WOW :):):

2 Veve Veve | E-mail | 21. listopadu 2009 v 15:38 | Reagovat

dakujem. dufam ze sa budu pacit aj dalsie casty. :-D

3 Mina Mina | Web | 21. listopadu 2009 v 17:50 | Reagovat

Pekné :-D Už sa teším na pokračovanie :-D

P.S Nechceš spriateliť ?

4 Delthrien Delthrien | Web | 21. listopadu 2009 v 20:42 | Reagovat

Máš hezký design :-) Jo a hezká povídka...

5 Lenny Vampire Lenny Vampire | E-mail | Web | 8. června 2011 v 20:53 | Reagovat

krásná povídka, ale to píši ke všem... :-)  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama